dojať -jme -jmú -jmi! -jal -jmúc -jatý -jatie dok. 1. (koho (čím)) ▶ silno zapôsobiť na cit, vyvolať citové pohnutie: vie ma d. k slzám; verše ma dojali; plač ho nedojme; Dojme ho, keď pocíti, že sa s tebou dobre mlčí. [E. Dzvoník]; Vy si možno poviete, že si tu vymýšľam smutný príbeh, aby som vás dojala. [P. Andruška]; Ani tvár, ktorá ráno starca dojala krásou a šľachetnosťou, už neexistovala. [L. Ballek]
2. expr. (koho) ▶ vyvolať hnev; syn. napáliť, najedovať: To si ma teda dojal! [J. Balco]; To by ma teda dojalo. [V. Bednár]
◘ fraz. to by dojalo aj mŕtveho to sa už nedá zniesť
▷ nedok. ↗ dojímať
dojímať -ma -majú -maj! -mal -majúc -majúci -maný -manie nedok. 1. (koho (čím)) ▶ silno pôsobiť na cit, vyvolávať citové pohnutie: d. až k slzám; dojíma ma jeho úprimnosť; jej slzy ho už nedojímali; Vrhol naňho veľmi smutný, študentky vždy dojímajúci pohľad. [K. Lazarová]; Dojímajú ho svojou prostotou. [I. Izakovič]
2. expr. (koho) ▶ vyvolávať hnev; syn. jedovať: ty ma teda dojímaš!; Mňa dojala jeho trúfalosť. [D. Tatarka]
▷ dok. ↗ dojať
dojímať sa -ma sa -majú sa -maj sa! -mal sa -majúc sa -majúci sa -manie sa nedok. (čím) ▶ dávať pôsobiť na svoje city a tým sa privádzať do stavu citového pohnutia: d. sa ľudovou architektúrou; Jeho mužným výzorom sa dojímala. [D. Tatarka]; Iluzórnym pravdám sa často koríme a dojímame sa nimi. [DF 2001]