dojem dojmu pl. N dojmy m. ▶ výsledok pôsobenia vonkajších popudov na zmysly, na myseľ: zvukový, zrakový d.; prvý, celkový d.; silné, rozpačité, povznášajúce dojmy; byť pod dojmom filmu; rozprávať dojmy z dovolenky; robiť dobrý, zlý d.; vzbudzovať mladistvý d.; zanechať hlboký d.; podľahnúť klamnému dojmu; mať plnú hlavu dojmov; Obývačka pôsobí dojmom múzea. [NP 1987] □ mať dojem nazdávať sa; robiť/urobiť/spraviť dojem pôsobiť, zapôsobiť