dokázať, -že, -žu dok. (čo, so spoj. že)
1. podať dôkaz o niečom, potvrdiť, dosvedčiť, doložiť dôkazmi: d. pravdu, správnosť niečoho; d. opak; nad slnko jasnejšie d. niečo nepopierateľne; d. čierne na bielom hodnoverne, jasne; Niečo, čo by dokázalo jeho lásku. (Jil.) Nijakým lichotením nedokážeš, že si sa proti Ondrejovi neprevinil. (Jégé)
2. (čo) vykonať, uskutočniť, urobiť: d. veľké veci; d. nemožné; d. zázraky dosiahnuť prekvapujúce výsledky; Vláčil vodu, čo by opitý človek nebol v stave dokázať. (Urbk.) Maďarská výslovnosť je tak zvláštna, že nikdy temer nedokáže ju úplne napodobniť, kto sa v tom nenarodil. (Záb.);
nedok. dokazovať, -uje, -ujú
|| dokázať sa zried. osvedčiť sa, ukázať sa: Snúbenec tvoj dokázal sa nehodným. (Tim.) Veľmi dobre sa (stroje) dokázali. (Hor.)