Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokaličiť dok. zmrzačiť: d. zajatcov

// dokaličiť sa: d-l sa v kameňolome


dokár -a m. robotník v dokoch;

dokársky príd.


dokatovať dok. expr. zmučiť, utrápiť: vojaci ho d-li pri vypočúvaní; d-ná tvár


dokázať -že -žu dok.

1. podať dôkaz, doložiť dôkazmi: d. platnosť poučky, d. niečiu nevinu; d. svoju oddanosť dosvedčiť

2. vedieť, vládať (urobiť): uvidíme, čo d-e v živote ako sa uplatní; d-e robiť vo dne v noci vládze;

nedok. dokazovať


dôkaz -u m.

1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.; priniesť d.

2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky

podať d. o niečom dokázať niečo;

dôkazný, dôkazový príd.: d-ový materiál


dok -u m. prístavné zariadenie chrániace lode pred pohybmi vody

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokaličiť ‑í ‑ia dok.; dokaličiť sa
dokár ‑a m.; dokársky
dokatovať ‑uje ‑ujú dok.
dokázať ‑že ‑žu ‑zal dok.
dôkaz ‑u m.; dôkazový, dôkazný; dôkaznosť ‑i ž.
dok ‑u m.; dokový

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokaličený -ná -né príd.


dokaličiť -čí -čia (ne)dokalič! -čil -čiac -čený -čenie dok.


dokaličiť sa -čí sa -čia sa (ne)dokalič sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.


dokántriť -ri -ria (ne)dokántri! -ril -riac -rený -renie dok.


dokár -ra pl. N -ri m.


dokársky -ka -ke príd.


dok doku pl. N doky m.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokakaova, pís. i do kakaova prísl. ▶ sfarbením pripomínajúc hnedú farbu kakaa: d. opálený muž; nafarbiť látku d.


dokaličiť -čí -čia dokalič! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (koho, čo) ▶ telesne zdeformovať; syn. zmrzačiť: kone ho dokaličili; má dokaličenú ruku, nohu; Raz tak dokaličil slúžku Ilonu, že ju museli v špitáli zošívať. [L. Ballek]; neos. Veď ťa privalilo, celý bok ti dokaličilo. [P. Jaroš]
2. expr. (čo) ▶ veľmi poškodiť al. zničiť: dokaličené domy [D. Tatarka]; Aká škoda, takto nadarmo dokaličiť ruže. [Ľ. Jurík]; Kráčal južným svahom smerom k vyvrátenej, dokaličenej bučine. [J. Podhradský]


dokaličiť sa -čí sa -čia sa dokalič sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. ▶ zranením nadobudnúť telesnú deformáciu; syn. zmrzačiť sa: d. sa v bani; spadol a dokaličil sa; Keď odišli, keď sa takmer dokaličili na tých strmých kovových schodoch, zachvátilo ho vzrušenie. [I. Habaj]; Statok sa môže dokaličiť, nohy si dolámať. [R. Jašík]


dokántriť -ri -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. expr. (čo) ▶ veľmi poškodiť: d. šaty; Hľadí na krvavé zádery okolo nechtov, to včera si ich tak dokántrila. [E. Farkašová]


dokár -ra pl. N -ri m. ▶ pracovník v doku: francúzski dokári; Desiatky dokárov obklopených ohňostrojom sršiacich iskier odpaľovali zdeformované, pokrútené oceľové kusy. [Vč 1981]


dok doku pl. N doky m. ⟨angl.⟩ ▶ pracovisko na stavbu al. opravu lodí: suchý, plávajúci d.


kakaovo prísl. ▶ na farbu kakaa, na hnedú farbu; v kakaovej farbe: k. zafarbená látka; k. opálená pokožkado kakaovadokakaova; na kakaovonakakaovo

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ala/1333988±922 1.64: verbá ž. l-ové part. dok. sg. 582739 povedala/75127 začala/35397 dostala/22822 stala/22032 spýtala/16824 získala/11272 usmiala/11015 dodala/10234 zostala/9067 dokázala/8394 ukázala/8306 vzala/7826 vydala/7631 vybrala/7047 (2249/329745)

-al/2622976±1136 1.72: verbá m. živ. l-ové part. dok. sg. 1117962 povedal/190169 začal/45517 dostal/44720 stal/32847 spýtal/31049 dodal/28372 napísal/22042 získal/18650 vzal/15814 ukázal/14805 dokázal/14321 vybral/14207 nechal/13922 (2449/631527)

-az/462005±272 12.59: substantíva m. neživ. N+A sg. 86430→86439
+51
−98
obraz/26277 výraz/13156 dôkaz/7381 odkaz/6920 dôraz/5879 zákaz/5501 príkaz/5231 rozkaz/3651 preukaz/3131 odraz/1824→1852
+16
−14
povraz/1066 náraz/927 úraz/876 (22/4591)

-áž/20017±540 2.33: verbá imp. dok. 2. os. sg. 2497 ukáž/1500 opováž/409 odkáž/142 dokáž/127 uváž/61 rozkáž/60 zváž/50 prikáž/47 preukáž/27 pováž/27 rozváž/10 odváž/10 zakáž/8 (6/19)

-a/33030920±127847 2.05: verbá ž. l-ové part. dok. sg. 1750761→1750729
+42
−58
povedala/75127 začala/35397 prišla/27720 dostala/22822 stala/22032 pozrela/19644 spýtala/16824 rozhodla/13339 našla/12987 urobila/12712 vyšla/12590 vrátila/12426 odvetila/11749 vznikla/11717 skončila/11532 získala/11272 usmiala/11015 otvorila/10638 dodala/10234 prešla/9095 zostala/9067 pomyslela/8998 uvedomila/8889 obrátila/8883 odišla/8590 dokázala/8394 zdvihla/8364 ukázala/8306 uviedla/8185 zmenila/8011 vzala/7826 vydala/7631 všimla/7449 (5849/1271264)

-la/3727556±11347 2.05: verbá ž. l-ové part. dok. sg. 1750761→1750729
+42
−58
povedala/75127 začala/35397 prišla/27720 dostala/22822 stala/22032 pozrela/19644 spýtala/16824 rozhodla/13339 našla/12987 urobila/12712 vyšla/12590 vrátila/12426 odvetila/11749 vznikla/11717 skončila/11532 získala/11272 usmiala/11015 otvorila/10638 dodala/10234 prešla/9095 zostala/9067 pomyslela/8998 uvedomila/8889 obrátila/8883 odišla/8590 dokázala/8394 zdvihla/8364 ukázala/8306 uviedla/8185 zmenila/8011 vzala/7826 vydala/7631 všimla/7449 (5849/1271264)

-z/2381765±14729 5.00: substantíva m. neživ. N+A sg. 129858→129560
+415
−562
obraz/26277 výraz/13156 dôkaz/7381 odkaz/6920 kurz/6665 dôraz/5879 zákaz/5501 zväz/4759→5309
+78
−171
príkaz/5231 rozkaz/3651 preukaz/3131 voz/2277 dovoz/2227 (111/35955)

/1367999±2253 1.73: verbá imp. dok. 2. os. sg. 7612 pomôž/2643 ukáž/1500 vydrž/536 opováž/409 polož/289 odlož/212 vlož/147 odkáž/142 podrž/130 dokáž/127 zlož/124 zadrž/118 ulož/65 (108/1170)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokár -a m. ‹a› robotník v dokoch, prístavný robotník;

dokársky príd.


doketista -u m. prívrženec, stúpenec doketizmu


doketistický príd. k doketizmus, k doketista: d-é umenie


doketizmus -mu m. ‹g› náb. názor starovekých gnostikov, že Kristus bol v ľudskom tele len zdanlivo a po ukrižovaní opustil Ježišovo telo


dokimázia -ie ž. ‹g›

1. hist. skúška pevnosti vo viere (v období prenasledovania kresťanov)

2. chem. staršia metóda v skúšobniach pri chemickoanalytickom zisťovaní kovov v rudách al. zliatinách suchou cestou


dokovať nedok. ‹a› lod. (o lodi) stáť v doku pre opravu


dok -u m. ‹a›

1. lod. prístavné zariadenie umožňujúce prístup k podponorovým častiam lodí na ich stavbu, opravu, čistenie a i.

2. let. zariadenie (sústava plošín) na údržbu a vykonávanie opráv na lietadle;

dokový príd.: d. prístav

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokakaova p. hnedo


dokaličený p. zmrzačený


dokaličiť p. dolámať, zmrzačiť 1, raniť, zničiť 1


dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámaťzlámaťrozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parkuexpr.: dodrúzgaťdochrámaťpochrámaťdorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu rukydokaličiťzmrzačiťexpr.: skaličiťokaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údyrozbiťexpr.: roztrieskaťdotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala huslehovor.: pokrušiťdomrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvilaexpr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík


hnedo majúc hnedú farbu, farbu ako káva, na hnedú farbu, hnedou farbou • nahnedodohneda, pís. i na hnedo, do hneda: hnedo, nahnedo, dohneda namaľovaný nábytokkávovonakávovodokávova, pís. i na kávovo, do kávovahovor.: barnavobrnavodobarnavanabarnavo, pís. i do barnava, na barnavo: kávovo, barnavo sfarbené vlasyexpr.: hnedučkohnedunkohnedulinkonahnedučkonahnedunkonahnedulinkodohnedučkadohnedunkadohnedulinka, pís. i na hnedučko, do hnedučka atď.: hnedučko, nahnedučko upražená cibuľkahnedastohnedkastonahnedastonahnedkastodohnedastadohnedkasta, pís. i na hnedasto atď. (trocha hnedo): hned(k)asto, dohned(k)asta upečený chliebčokoládovonačokoládovodočokoládova (hnedo s tmavým odtieňom): čokoládovo, načokoládovo, dočokoládova nafarbená látkagaštanovonagaštanovodogaštanovakakaovonakakaovodokakaovaškoricovonaškoricovodoškoricova (hnedo s červeným odtieňom): gaštanovo, kakaovo, naškoricovo natretá bránabronzovonabronzovodobronzova (hnedo so zlatým odtieňom): bronzovo, dobronzova opálené dievčatabakovo (hnedo ako usušený tabak) • nár.: brunastobrnasto

porov. aj hnedý


raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniťporaniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitkadoraniťexpr.: doráňaťdorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušuublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodomodrieťoškrieťpoškrabaťpoškriabaťexpr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeťskrvaviťdokrvaviťzakrvaviťzakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavudodriapaťrozškrabaťrozškriabaťrozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvárdokaličiťskaličiťdokatovaťzmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušuexpr.: dochrámaťdodrúzgať: po nehode boli dodrúzganídostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný


zmrzačený zbavený normálnej, zdravej, prirodzenej podoby • zdeformovanýdeformovaný: zmrzačené, zdeformované, deformované telodokaličenýskaličenýznetvorenýdochrámanýdodrúzganýdorantanýožobráčený: tvrdou prácou dokaličené, znetvorené ruky; vrátil sa z boja dochrámaný, dorantaný, ožobráčenýzohyzdenýzohavenýohyzdnýohavný (esteticky hlboko narušený): tvár má zohyzdenú popáleninami; ohyzdná tvár od popálenínkyptavýokyptený (zmrzačený odrezaním časti tela): má kyptavé, okyptené rukyexpr.: spotvorenýkurtavýkrchňavýdoriadenýdorichtovanýdokatovanýdokľavený


zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiťdokaličiťexpr.: okaličiťpokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené detiznetvoriťzohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvárexpr. ožobráčiťexpr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencovokyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené rukydobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámalexpr.: dochrámaťdodrúzgaťdorantaťdokatovaťdomäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo

2. p. pokaziť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokaličiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) zmrzačiť, dochrámať: V tlačenici dokaličili niekoľko ľudí. (Vaj.); dokaličený prst, dokaličená tvár, dokaličené telo;

2. expr. zried. (čo) dolámať, pokaziť, zničiť: Dokaličil nám všetky ceruzky. (Šolt.)

|| dokaličiť sa dolámať sa, zmrzačiť sa, dochrámať sa: Narazil (kôň) na kamenný múr a tak sa dokaličil, že ho museli na mieste zastreliť. (Fig.)


dokántriť, -i, -ia dok. hovor. expr. (čo) zničiť, skaziť, zmárniť: d. majetok, šaty, d. si zdravie


dokár, -a m. prístavný robotník, ktorý pracuje v dokoch;

dokársky príd.


dokarovať sa, -uje, -ujú nedok. nár. (s kým) dohadovať sa, škriepiť sa: Dievčatá blýskajú očami. Dokarujú sa s mládencami. (Ráz.) Máte desať zlatých! — dokaruje sa s ňou. (Ráz.)


dok, -u m. lodenica, prístavné zariadenie na opravu alebo čistenie lodí;

dokový príd.


kaličiť, -í, -ia nedok. expr. (koho, čo) spôsobovať ťažké poranenia, mrzačiť: Ranených dovážať neprestali a zdravých kaličili ďalej. (Urb.); pren. k. reč kaziť, znetvorovať;

dok. dokaličiť, skaličiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dogaličiť p. dokaličiť


dokade prísl. vsl pokade, po ktoré miesto: Dokadzi mam kopadz rungľu? (Markušovce SNV); Až dokadzi budzima virubovac tote stromiki? (Dl. Lúka BAR); Dokadzi mam kopac tot šaňec? (Hatalov MCH)


dokálať dok. expr. rozdrúzgať: Tá šochtár dokálala, čo ich kopla (Detva ZVO)


dokáľať sa dok. expr. opiť sa: Dňe_sa žeľezňičiari tag dokáľaľi, že ih ženi miseľi s cesťi domou odviesť (Tis. Hámor RS)


dokaličiť dok. (dogaľičiť) csl zmrzačiť, poraniť: Poriadňe ho veru f téj hore dokaľičilo (Košťany n. Tur. MAR); V bani mä dokaliašilo (Sirk REV); Spadou̯ a poriadňe sa dokaľičiu̯ (Košťany n. Tur. MAR); Aľe mal tu nohu riadňe dogaličenu (Zborov n. Bystr. KNM); Spadla z voza, dočista śe dokaľičila (Torysa SAB); Jak to možeš tag glupo orezovac tote stromiki, pater, jak śi jih dokaľičil! (Ostrovany SAB)


dokaliť sa dok. došpiniť sa výkalmi: Sa dokáleu̯ (Svätoplukovo NIT); Dzecko plakalo a smrdzelo, bolo dokalené a potrebuvalo čistú pliénku (Šípkové PIE)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokad [-d(z)] spoj podr uvádza prísl. vetu časovú, dokiaľ, pokiaľ, kým; aj v dvojčl. spáj. výrazoch dotad (dotud) - dokad(z): wuoz ma s pokogem stati, dokad wsseczkni przeydu; ona newezme nicz dotad, dokadz gi wieno nebude zaplaceno; on geho ma warowati s tiem erbem dotud, dokad se zase wrati (ŽK 1473); dokad mne ten statek w me rvcze nedate, ya gich (peniaze) wam nedam (SKLABIŇA 1560); prikas cyrkwi swateg, dokad žigess, newiwrhug (GV 1755)


dokadkoľvek spoj podr uvádza prísl. vetu časovú, dokiaľkoľvek: budem gich branit, dokadkolwek penize gegich sa nezlozga (M. KAMEŇ 1722)


dokál p. dokiaľ


dokánčať p. dokončiť


dokášať ndk dokončievať kosenie: koscom, ktery dokassaly (ŽILINA 1714)


dokašľať sa dk ukončiť kašľanie: finire tussim: dokasslati se (PD 18. st)


dokončiť dk
1. doviesť do konca, skončiť, zavŕšiť: sgata sa dawno dokončjlo (ROVŇANY 1755)
2. dohodnúť sa, rozhodnúť o niečom: w ten pondelok dokonczilo se pred nassym prawem, ze Janko Rewuczki predal pol echtle zemy (JELŠAVA 1609 E); toto sme mezy sebu dokončyly, že žadnemu nebude sloboda (OCHTINÁ 1707); to bili dokončili, bi list k ňemu bil vislan (BR 1785); -ovať, vsl dokánčať ndk k 1: abi sme to dokántsalyi z tsisztosztzu (MCa 1750); tsudnú rets dokántsál (DŽ 1752); finio: dokončugem (KS 1763)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokaďkoľwek dokaďkoľwek dokaďľen dokaďľen dokáľ dokáľ dokaľení dokaľení Dokaľeňí Dokaľeňí dokaľiť dokaľiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dok
G (bez) doku
D (k) doku
A (vidím) dok
L (o) doku
I (s) dokom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) doky
G (bez) dokov
D (k) dokom
A (vidím) doky
L (o) dokoch
I (s) dokmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko DÓKAOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
IPEĽSKÉ PREDMOSTIE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;

Priezvisko DÓKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 144×, celkový počet lokalít: 32, najčastejšie výskyty v lokalitách:
LEVICE, okr. LEVICE – 25×;
ŽELIEZOVCE, okr. LEVICE – 17×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 11×;
SENEC, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 8×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 7×;
RECA, okr. GALANTA (od r. 1996 SENEC) – 6×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
VEĽKÝ MEDER, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 5×;
IPEĽSKÉ PREDMOSTIE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 5×;
OPOJ, okr. TRNAVA – 5×;
...
Priezvisko DOKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 28×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
TRNAVA, okr. TRNAVA – 9×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 6×;
ZOHOR, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 4×;
OPOJ, okr. TRNAVA – 3×;
STUPAVA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
SEREĎ, okr. GALANTA – 1×;
SLÁDKOVIČOVO, okr. GALANTA – 1×;

Priezvisko DÖKEREŠOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;

Priezvisko DŐKEREŠOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 3×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;

Priezvisko ĎÖKEREŠ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;

Priezvisko DÖKEREŠ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 2×;

Priezvisko DŐKEREŠ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 3×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokazovať: →speex →vorbis
dokedy: →speex →vorbis
doklad: →speex →vorbis
dokonale: →speex →vorbis
dokonalosť: →speex →vorbis
dokonalý: →speex →vorbis
dokonca: →speex →vorbis
dokončenie: →speex →vorbis
dôkaz jeho prvého zločinu la preuve de son premier crime
dôkaz toho, že spravodlivosť preuve que la justice
jeho odsúdenie a dôkaz sa condamnation, la preuve
lebo tie dôkazy car les preuves sont
ovečku, je to dôkaz un mouton, c'est la preuve
pevné doky a ostatné docks fixes et autres
sa blížil k dokom s'approchait des docks
som mal morálne dôkazy avais des preuves morales
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu