Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj subst

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokaličiť dok. zmrzačiť: d. zajatcov

// dokaličiť sa: d-l sa v kameňolome


dokár -a m. robotník v dokoch;

dokársky príd.


dokatovať dok. expr. zmučiť, utrápiť: vojaci ho d-li pri vypočúvaní; d-ná tvár


dokázať -že -žu dok.

1. podať dôkaz, doložiť dôkazmi: d. platnosť poučky, d. niečiu nevinu; d. svoju oddanosť dosvedčiť

2. vedieť, vládať (urobiť): uvidíme, čo d-e v živote ako sa uplatní; d-e robiť vo dne v noci vládze;

nedok. dokazovať


dôkaz -u m.

1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.; priniesť d.

2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky

podať d. o niečom dokázať niečo;

dôkazný, dôkazový príd.: d-ový materiál


dok -u m. prístavné zariadenie chrániace lode pred pohybmi vody

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokaličiť ‑í ‑ia dok.; dokaličiť sa
dokár ‑a m.; dokársky
dokatovať ‑uje ‑ujú dok.
dokázať ‑že ‑žu ‑zal dok.
dôkaz ‑u m.; dôkazový, dôkazný; dôkaznosť ‑i ž.
dok ‑u m.; dokový

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokakaova, pís. i do kakaova prísl. ▶ sfarbením pripomínajúc hnedú farbu kakaa: d. opálený muž; nafarbiť látku d.


dokaličiť -čí -čia dokalič! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (koho, čo) ▶ telesne zdeformovať; syn. zmrzačiť: kone ho dokaličili; má dokaličenú ruku, nohu; Raz tak dokaličil slúžku Ilonu, že ju museli v špitáli zošívať. [L. Ballek]; neos. Veď ťa privalilo, celý bok ti dokaličilo. [P. Jaroš]
2. expr. (čo) ▶ veľmi poškodiť al. zničiť: dokaličené domy [D. Tatarka]; Aká škoda, takto nadarmo dokaličiť ruže. [Ľ. Jurík]; Kráčal južným svahom smerom k vyvrátenej, dokaličenej bučine. [J. Podhradský]


dokaličiť sa -čí sa -čia sa dokalič sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. ▶ zranením nadobudnúť telesnú deformáciu; syn. zmrzačiť sa: d. sa v bani; spadol a dokaličil sa; Keď odišli, keď sa takmer dokaličili na tých strmých kovových schodoch, zachvátilo ho vzrušenie. [I. Habaj]; Statok sa môže dokaličiť, nohy si dolámať. [R. Jašík]


dokántriť -ri -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. expr. (čo) ▶ veľmi poškodiť: d. šaty; Hľadí na krvavé zádery okolo nechtov, to včera si ich tak dokántrila. [E. Farkašová]


dokár -ra pl. N -ri m. ▶ pracovník v doku: francúzski dokári; Desiatky dokárov obklopených ohňostrojom sršiacich iskier odpaľovali zdeformované, pokrútené oceľové kusy. [Vč 1981]


dok doku pl. N doky m. ⟨angl.⟩ ▶ pracovisko na stavbu al. opravu lodí: suchý, plávajúci d.


kakaovo prísl. ▶ na farbu kakaa, na hnedú farbu; v kakaovej farbe: k. zafarbená látka; k. opálená pokožkado kakaovadokakaova; na kakaovonakakaovo

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokár -a m. ‹a› robotník v dokoch, prístavný robotník;

dokársky príd.


doketista -u m. prívrženec, stúpenec doketizmu


doketistický príd. k doketizmus, k doketista: d-é umenie


doketizmus -mu m. ‹g› náb. názor starovekých gnostikov, že Kristus bol v ľudskom tele len zdanlivo a po ukrižovaní opustil Ježišovo telo


dokimázia -ie ž. ‹g›

1. hist. skúška pevnosti vo viere (v období prenasledovania kresťanov)

2. chem. staršia metóda v skúšobniach pri chemickoanalytickom zisťovaní kovov v rudách al. zliatinách suchou cestou


dokovať nedok. ‹a› lod. (o lodi) stáť v doku pre opravu


dok -u m. ‹a›

1. lod. prístavné zariadenie umožňujúce prístup k podponorovým častiam lodí na ich stavbu, opravu, čistenie a i.

2. let. zariadenie (sústava plošín) na údržbu a vykonávanie opráv na lietadle;

dokový príd.: d. prístav

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokakaova p. hnedo


dokaličený p. zmrzačený


dokaličiť p. dolámať, zmrzačiť 1, raniť, zničiť 1


dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámaťzlámaťrozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parkuexpr.: dodrúzgaťdochrámaťpochrámaťdorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu rukydokaličiťzmrzačiťexpr.: skaličiťokaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údyrozbiťexpr.: roztrieskaťdotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala huslehovor.: pokrušiťdomrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvilaexpr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík


hnedo majúc hnedú farbu, farbu ako káva, na hnedú farbu, hnedou farbou • nahnedodohneda, pís. i na hnedo, do hneda: hnedo, nahnedo, dohneda namaľovaný nábytokkávovonakávovodokávova, pís. i na kávovo, do kávovahovor.: barnavobrnavodobarnavanabarnavo, pís. i do barnava, na barnavo: kávovo, barnavo sfarbené vlasyexpr.: hnedučkohnedunkohnedulinkonahnedučkonahnedunkonahnedulinkodohnedučkadohnedunkadohnedulinka, pís. i na hnedučko, do hnedučka atď.: hnedučko, nahnedučko upražená cibuľkahnedastohnedkastonahnedastonahnedkastodohnedastadohnedkasta, pís. i na hnedasto atď. (trocha hnedo): hned(k)asto, dohned(k)asta upečený chliebčokoládovonačokoládovodočokoládova (hnedo s tmavým odtieňom): čokoládovo, načokoládovo, dočokoládova nafarbená látkagaštanovonagaštanovodogaštanovakakaovonakakaovodokakaovaškoricovonaškoricovodoškoricova (hnedo s červeným odtieňom): gaštanovo, kakaovo, naškoricovo natretá bránabronzovonabronzovodobronzova (hnedo so zlatým odtieňom): bronzovo, dobronzova opálené dievčatabakovo (hnedo ako usušený tabak) • nár.: brunastobrnasto

porov. aj hnedý


raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniťporaniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitkadoraniťexpr.: doráňaťdorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušuublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodomodrieťoškrieťpoškrabaťpoškriabaťexpr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeťskrvaviťdokrvaviťzakrvaviťzakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavudodriapaťrozškrabaťrozškriabaťrozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvárdokaličiťskaličiťdokatovaťzmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušuexpr.: dochrámaťdodrúzgať: po nehode boli dodrúzganídostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný


zmrzačený zbavený normálnej, zdravej, prirodzenej podoby • zdeformovanýdeformovaný: zmrzačené, zdeformované, deformované telodokaličenýskaličenýznetvorenýdochrámanýdodrúzganýdorantanýožobráčený: tvrdou prácou dokaličené, znetvorené ruky; vrátil sa z boja dochrámaný, dorantaný, ožobráčenýzohyzdenýzohavenýohyzdnýohavný (esteticky hlboko narušený): tvár má zohyzdenú popáleninami; ohyzdná tvár od popálenínkyptavýokyptený (zmrzačený odrezaním časti tela): má kyptavé, okyptené rukyexpr.: spotvorenýkurtavýkrchňavýdoriadenýdorichtovanýdokatovanýdokľavený


zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiťdokaličiťexpr.: okaličiťpokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené detiznetvoriťzohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvárexpr. ožobráčiťexpr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencovokyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené rukydobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámalexpr.: dochrámaťdodrúzgaťdorantaťdokatovaťdomäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo

2. p. pokaziť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokaličiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) zmrzačiť, dochrámať: V tlačenici dokaličili niekoľko ľudí. (Vaj.); dokaličený prst, dokaličená tvár, dokaličené telo;

2. expr. zried. (čo) dolámať, pokaziť, zničiť: Dokaličil nám všetky ceruzky. (Šolt.)

|| dokaličiť sa dolámať sa, zmrzačiť sa, dochrámať sa: Narazil (kôň) na kamenný múr a tak sa dokaličil, že ho museli na mieste zastreliť. (Fig.)


dokántriť, -i, -ia dok. hovor. expr. (čo) zničiť, skaziť, zmárniť: d. majetok, šaty, d. si zdravie


dokár, -a m. prístavný robotník, ktorý pracuje v dokoch;

dokársky príd.


dokarovať sa, -uje, -ujú nedok. nár. (s kým) dohadovať sa, škriepiť sa: Dievčatá blýskajú očami. Dokarujú sa s mládencami. (Ráz.) Máte desať zlatých! — dokaruje sa s ňou. (Ráz.)


dok, -u m. lodenica, prístavné zariadenie na opravu alebo čistenie lodí;

dokový príd.


kaličiť, -í, -ia nedok. expr. (koho, čo) spôsobovať ťažké poranenia, mrzačiť: Ranených dovážať neprestali a zdravých kaličili ďalej. (Urb.); pren. k. reč kaziť, znetvorovať;

dok. dokaličiť, skaličiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dokár
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dokár
G (bez) dokára
D (k) dokárovi
A (vidím) dokára
L (o) dokárovi
I (s) dokárom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) dokári
G (bez) dokárov
D (k) dokárom
A (vidím) dokárov
L (o) dokároch
I (s) dokármi

dok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dok
G (bez) doku
D (k) doku
A (vidím) dok
L (o) doku
I (s) dokom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) doky
G (bez) dokov
D (k) dokom
A (vidím) doky
L (o) dokoch
I (s) dokmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu