Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dôchodok -dku m.

1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu; národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu

2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.; dostávať d.

3. situácia dôchodcu, penzia: odísť do d-u;

dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;

dôchodkovo, dôchodkove prísl.


dokaličiť dok. zmrzačiť: d. zajatcov

// dokaličiť sa: d-l sa v kameňolome


dokár -a m. robotník v dokoch;

dokársky príd.


dok -u m. prístavné zariadenie chrániace lode pred pohybmi vody


chládok -dku m.

1. priestor chránený pred slnečnými lúčmi, tieň, tôňa: ľahnúť si do ch-u, večerný ch.

2. hovor. expr. väzenie: dať niekoho do ch-u, dostať sa do ch-u;

chládoček -čka m. zdrob. expr.


chudokrvný príd. subšt. málokrvný: ch-é dieťa málokrvné; chudokrvnosť -i ž. málokrvnosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Červený Hrádok ‑ého ‑dku L ‑om ‑u m.; Červenohrádočan ‑a mn. ‑ia m.; Červenohrádočanka ‑y ‑niek ž.; červenohrádocký
dôchodok ‑dku m.; dôchodkový; dôchodkovo prísl.
dokaličiť ‑í ‑ia dok.; dokaličiť sa
dokár ‑a m.; dokársky
dok ‑u m.; dokový
chládok ‑dku m.; chládoček ‑čka m.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aldokyselina ‹skr. arab + sl›, aldehydokyselina -y ž. ‹skr. arab + g + sl› chem. organická zlúčenina obsahujúca v molekule charakteristickú aldehydickú skupinu a karboxylovú skupinu


bastardokarpia -ie ž. ‹stredl + g› bot. vývin plodu rastlín po oplodnení peľom iného botanického druhu


diplodokus -ka m. ‹g› paleont. vymretý vrchnojurský bylinožravý veľjašter


dokár -a m. ‹a› robotník v dokoch, prístavný robotník;

dokársky príd.


doketista -u m. prívrženec, stúpenec doketizmu


dok -u m. ‹a›

1. lod. prístavné zariadenie umožňujúce prístup k podponorovým častiam lodí na ich stavbu, opravu, čistenie a i.

2. let. zariadenie (sústava plošín) na údržbu a vykonávanie opráv na lietadle;

dokový príd.: d. prístav

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujúbaba ajba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po rukeba ešteba ešte ajba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberiea eštea ešte aji ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrelale ajale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížináchba ažba dokoncaba dokonca ajba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretoltiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež?takistokniž. taktiežrovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno


bledokrvnosť p. leukémia


bohviedokedy, bohviedokiaľ p. ktoviedokedy


ktoviedokedy, pís. i ktovie dokedy vyjadruje neurčitosť koncovej časovej hranice • ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokiaľ: ktoviedokedy, ktoviedokiaľ budú prečnevedno dokedynevedno dokiaľ: nevedno dokedy opravia cestuhovor.: ktohoviedokedyktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľhovor. expr.: ktožehoviedokedyktožehoviedokiaľbohviedokedybohviedokiaľčertviedokedyčertviedokiaľ, pís. i ktožehovie dokedy, bohvie dokedy atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviedokedy, čertviedokedy tam zostanú; bohviedokiaľ, čertviedokiaľ to spravia


leukémia nádorové bujnenie bielych krviniek • zried.: bielokrvnosťbledokrvnosť: leukémia, bielokrvnosť je zákerná choroba

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bohviedokedy i bohviedokiaľ zám. prísl. do neznámeho času, nevedno dokedy: nemožno vydržať bohviedokedy (bohviedokiaľ)


dôchodok, -dku m. príjem, výnos, zisk; súhrn prijatých, nadobudnutých hodnôt: I vlani bol na ňom (na poli) dobrý dôchodok. (Kuk.); prinášať, donášať d.; pracovný, doživotný, čistý, vedľajší, bezprácny, peňažný, invalidný d.; národný d.; d. z prenájmu, z nehnuteľností;

dôchodkový príd.: d-á daň, d-é poistenie;

dôchodkovo/-e prísl.: d. poistený


dokaličiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) zmrzačiť, dochrámať: V tlačenici dokaličili niekoľko ľudí. (Vaj.); dokaličený prst, dokaličená tvár, dokaličené telo;

2. expr. zried. (čo) dolámať, pokaziť, zničiť: Dokaličil nám všetky ceruzky. (Šolt.)

|| dokaličiť sa dolámať sa, zmrzačiť sa, dochrámať sa: Narazil (kôň) na kamenný múr a tak sa dokaličil, že ho museli na mieste zastreliť. (Fig.)


dok, -u m. lodenica, prístavné zariadenie na opravu alebo čistenie lodí;

dokový príd.


chládok, -dku m.

1. miesto chránené pred slnečnými lúčmi, tieň: dávať ch. (o stromoch) vrhať tieň;

2. hovor. žart. väzenie: posadiť niekoho do ch-u, sedieť, posedieť si v ch-u, dostať sa do ch-u;

chládoček, -čka/-čku m. zdrob. expr.


chudokrvný, správ. málokrvný; chudokrvnosť, správ. málokrvnosť


jazda, -y, jázd ž.

1. pohyb z miesta na miesto na niektorom dopravnom prostriedku (pohybujúcom sa po zemi); pohyb takýchto dopravných prostriedkov: j. na koni, na lyžiach, na bicykli, na saniach; opatrná, neopatrná j.; terénna, skúšobná, cviční j.; j. auta; j. vpravo; spomaliť j-u;

2. voj. oddiel jazdcov, útvar pozostávajúci z jazdcov: kapitán jazdy (Hor.); útoky j-y;

jazdný príd.: j. kôň; j-á polícia; j-á dráha (Karv.); „j. poriadok“, správ. cestovný poriadok

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

besiedka podstatné meno, ženský rod

(jedna) besiedka; (bez) besiedky; (k) besiedke; (vidím) besiedku; (o) besiedke; (s) besiedkou;

(dve) besiedky; (bez) besiedok; (k) besiedkam; (vidím) besiedky; (o) besiedkach; (s) besiedkami;


bokombriadka podstatné meno, ženský rod

(jedna) bokombriadka; (bez) bokombriadky; (k) bokombriadke; (vidím) bokombriadku; (o) bokombriadke; (s) bokombriadkou;

(dve) bokombriadky; (bez) bokombriadok; (k) bokombriadkam; (vidím) bokombriadky; (o) bokombriadkach; (s) bokombriadkami;


briadka podstatné meno, ženský rod

(jedna) briadka; (bez) briadky; (k) briadke; (vidím) briadku; (o) briadke; (s) briadkou;

(dve) briadky; (bez) briadok; (k) briadkam; (vidím) briadky; (o) briadkach; (s) briadkami;


búdka podstatné meno, ženský rod

(jedna) búdka; (bez) búdky; (k) búdke; (vidím) búdku; (o) búdke; (s) búdkou;

(tri) búdky; (bez) búdok; (k) búdkam; (vidím) búdky; (o) búdkach; (s) búdkami;


čeliadka podstatné meno, ženský rod

(jedna) čeliadka; (bez) čeliadky; (k) čeliadke; (vidím) čeliadku; (o) čeliadke; (s) čeliadkou;

(tri) čeliadky; (bez) čeliadok; (k) čeliadkam; (vidím) čeliadky; (o) čeliadkach; (s) čeliadkami;


chládok podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) chládok; (bez) chládku; (k) chládku; (vidím) chládok; (o) chládku; (s) chládkom;

(štyri) chládky; (bez) chládkov; (k) chládkom; (vidím) chládky; (o) chládkoch; (s) chládkami;


chudokrvný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) chudokrvný; (bez) chudokrvného; (k) chudokrvnému; (vidím) chudokrvného; (o) chudokrvnom; (s) chudokrvným;

(dvaja) chudokrvní; (bez) chudokrvných; (k) chudokrvným; (vidím) chudokrvných; (o) chudokrvných; (s) chudokrvnými;


(jeden) chudokrvnejší; (bez) chudokrvnejšieho; (k) chudokrvnejšiemu; (vidím) chudokrvnejšieho; (o) chudokrvnejšom; (s) chudokrvnejším;

(štyria) chudokrvnejší; (bez) chudokrvnejších; (k) chudokrvnejším; (vidím) chudokrvnejších; (o) chudokrvnejších; (s) chudokrvnejšími;


(jeden) najchudokrvnejší; (bez) najchudokrvnejšieho; (k) najchudokrvnejšiemu; (vidím) najchudokrvnejšieho; (o) najchudokrvnejšom; (s) najchudokrvnejším;

(traja) najchudokrvnejší; (bez) najchudokrvnejších; (k) najchudokrvnejším; (vidím) najchudokrvnejších; (o) najchudokrvnejších; (s) najchudokrvnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) chudokrvný; (bez) chudokrvného; (k) chudokrvnému; (vidím) chudokrvný; (o) chudokrvnom; (s) chudokrvným;

(dva) chudokrvné; (bez) chudokrvných; (k) chudokrvným; (vidím) chudokrvné; (o) chudokrvných; (s) chudokrvnými;


(jeden) chudokrvnejší; (bez) chudokrvnejšieho; (k) chudokrvnejšiemu; (vidím) chudokrvnejší; (o) chudokrvnejšom; (s) chudokrvnejším;

(štyri) chudokrvnejšie; (bez) chudokrvnejších; (k) chudokrvnejším; (vidím) chudokrvnejšie; (o) chudokrvnejších; (s) chudokrvnejšími;


(jeden) najchudokrvnejší; (bez) najchudokrvnejšieho; (k) najchudokrvnejšiemu; (vidím) najchudokrvnejší; (o) najchudokrvnejšom; (s) najchudokrvnejším;

(tri) najchudokrvnejšie; (bez) najchudokrvnejších; (k) najchudokrvnejším; (vidím) najchudokrvnejšie; (o) najchudokrvnejších; (s) najchudokrvnejšími;


ženský rod

(jedna) chudokrvná; (bez) chudokrvnej; (k) chudokrvnej; (vidím) chudokrvnú; (o) chudokrvnej; (s) chudokrvnou;

(dve) chudokrvné; (bez) chudokrvných; (k) chudokrvným; (vidím) chudokrvné; (o) chudokrvných; (s) chudokrvnými;


(jedna) chudokrvnejšia; (bez) chudokrvnejšej; (k) chudokrvnejšej; (vidím) chudokrvnejšiu; (o) chudokrvnejšej; (s) chudokrvnejšou;

(tri) chudokrvnejšie; (bez) chudokrvnejších; (k) chudokrvnejším; (vidím) chudokrvnejšie; (o) chudokrvnejších; (s) chudokrvnejšími;


(jedna) najchudokrvnejšia; (bez) najchudokrvnejšej; (k) najchudokrvnejšej; (vidím) najchudokrvnejšiu; (o) najchudokrvnejšej; (s) najchudokrvnejšou;

(dve) najchudokrvnejšie; (bez) najchudokrvnejších; (k) najchudokrvnejším; (vidím) najchudokrvnejšie; (o) najchudokrvnejších; (s) najchudokrvnejšími;


stredný rod

(jedno) chudokrvné; (bez) chudokrvného; (k) chudokrvnému; (vidím) chudokrvné; (o) chudokrvnom; (s) chudokrvným;

(štyri) chudokrvné; (bez) chudokrvných; (k) chudokrvným; (vidím) chudokrvné; (o) chudokrvných; (s) chudokrvnými;


(jedno) chudokrvnejšie; (bez) chudokrvnejšieho; (k) chudokrvnejšiemu; (vidím) chudokrvnejšie; (o) chudokrvnejšom; (s) chudokrvnejším;

(tri) chudokrvnejšie; (bez) chudokrvnejších; (k) chudokrvnejším; (vidím) chudokrvnejšie; (o) chudokrvnejších; (s) chudokrvnejšími;


(jedno) najchudokrvnejšie; (bez) najchudokrvnejšieho; (k) najchudokrvnejšiemu; (vidím) najchudokrvnejšie; (o) najchudokrvnejšom; (s) najchudokrvnejším;

(dve) najchudokrvnejšie; (bez) najchudokrvnejších; (k) najchudokrvnejším; (vidím) najchudokrvnejšie; (o) najchudokrvnejších; (s) najchudokrvnejšími;


chudokrvný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) chudokrvný; (bez) chudokrvného; (k) chudokrvnému; (vidím) chudokrvného; (o) chudokrvnom; (s) chudokrvným;

(dvaja) chudokrvní; (bez) chudokrvných; (k) chudokrvným; (vidím) chudokrvných; (o) chudokrvných; (s) chudokrvnými;


(jeden) chudokrvnejší; (bez) chudokrvnejšieho; (k) chudokrvnejšiemu; (vidím) chudokrvnejšieho; (o) chudokrvnejšom; (s) chudokrvnejším;

(traja) chudokrvnejší; (bez) chudokrvnejších; (k) chudokrvnejším; (vidím) chudokrvnejších; (o) chudokrvnejších; (s) chudokrvnejšími;


(jeden) najchudokrvnejší; (bez) najchudokrvnejšieho; (k) najchudokrvnejšiemu; (vidím) najchudokrvnejšieho; (o) najchudokrvnejšom; (s) najchudokrvnejším;

(dvaja) najchudokrvnejší; (bez) najchudokrvnejších; (k) najchudokrvnejším; (vidím) najchudokrvnejších; (o) najchudokrvnejších; (s) najchudokrvnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) chudokrvný; (bez) chudokrvného; (k) chudokrvnému; (vidím) chudokrvný; (o) chudokrvnom; (s) chudokrvným;

(dva) chudokrvné; (bez) chudokrvných; (k) chudokrvným; (vidím) chudokrvné; (o) chudokrvných; (s) chudokrvnými;


(jeden) chudokrvnejší; (bez) chudokrvnejšieho; (k) chudokrvnejšiemu; (vidím) chudokrvnejší; (o) chudokrvnejšom; (s) chudokrvnejším;

(štyri) chudokrvnejšie; (bez) chudokrvnejších; (k) chudokrvnejším; (vidím) chudokrvnejšie; (o) chudokrvnejších; (s) chudokrvnejšími;


(jeden) najchudokrvnejší; (bez) najchudokrvnejšieho; (k) najchudokrvnejšiemu; (vidím) najchudokrvnejší; (o) najchudokrvnejšom; (s) najchudokrvnejším;

(dva) najchudokrvnejšie; (bez) najchudokrvnejších; (k) najchudokrvnejším; (vidím) najchudokrvnejšie; (o) najchudokrvnejších; (s) najchudokrvnejšími;


ženský rod

(jedna) chudokrvná; (bez) chudokrvnej; (k) chudokrvnej; (vidím) chudokrvnú; (o) chudokrvnej; (s) chudokrvnou;

(tri) chudokrvné; (bez) chudokrvných; (k) chudokrvným; (vidím) chudokrvné; (o) chudokrvných; (s) chudokrvnými;


(jedna) chudokrvnejšia; (bez) chudokrvnejšej; (k) chudokrvnejšej; (vidím) chudokrvnejšiu; (o) chudokrvnejšej; (s) chudokrvnejšou;

(štyri) chudokrvnejšie; (bez) chudokrvnejších; (k) chudokrvnejším; (vidím) chudokrvnejšie; (o) chudokrvnejších; (s) chudokrvnejšími;


(jedna) najchudokrvnejšia; (bez) najchudokrvnejšej; (k) najchudokrvnejšej; (vidím) najchudokrvnejšiu; (o) najchudokrvnejšej; (s) najchudokrvnejšou;

(tri) najchudokrvnejšie; (bez) najchudokrvnejších; (k) najchudokrvnejším; (vidím) najchudokrvnejšie; (o) najchudokrvnejších; (s) najchudokrvnejšími;


stredný rod

(jedno) chudokrvné; (bez) chudokrvného; (k) chudokrvnému; (vidím) chudokrvné; (o) chudokrvnom; (s) chudokrvným;

(tri) chudokrvné; (bez) chudokrvných; (k) chudokrvným; (vidím) chudokrvné; (o) chudokrvných; (s) chudokrvnými;


(jedno) chudokrvnejšie; (bez) chudokrvnejšieho; (k) chudokrvnejšiemu; (vidím) chudokrvnejšie; (o) chudokrvnejšom; (s) chudokrvnejším;

(štyri) chudokrvnejšie; (bez) chudokrvnejších; (k) chudokrvnejším; (vidím) chudokrvnejšie; (o) chudokrvnejších; (s) chudokrvnejšími;


(jedno) najchudokrvnejšie; (bez) najchudokrvnejšieho; (k) najchudokrvnejšiemu; (vidím) najchudokrvnejšie; (o) najchudokrvnejšom; (s) najchudokrvnejším;

(štyri) najchudokrvnejšie; (bez) najchudokrvnejších; (k) najchudokrvnejším; (vidím) najchudokrvnejšie; (o) najchudokrvnejších; (s) najchudokrvnejšími;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

radček p.
radok


radok m ssl pás pokosenej trávy, obilia, zákos: pan Jan Rakowsky swymy podanymy a s cželadow zbozy yarne w ratkach suce pobral a pobraty dal; pan Gaffor prebehnuce a kosu swogu na radok pohodjce, bussil sa rukamy do Visnyouskeho dražkovce 1759;
-ček dem: (p. Višňovský) odhrabuwal ten odkoseny radček dražkovce 1759


riadok [ria-, rá-; -ek] m
riadka [ra-] ž
1. pás zemí, časť chotára: predal sweho pol dworu pri wode na nižnom riadku, za summu fl pet a triczet; odkupil polčtwrtinu dworowu na mezi sweho domu, kteri ma na priečnom riatku wissnom nad priekopow p. ľupča 1602; 1610
2. pás zeme: hexastichum: ssest radkúw gačmen; versus: rádek, brázda rolny ks 1763; area: humno, mlat, rádek, rádka pd 18. st
3. pás vysadený rastlinami v jednej línii al. pokrytý pokosenou trávou, senom ap.: rádek jeden zelí, toť jest byl muj milý, druhý rádek za tým, hleď na mne okem svým asl 1603–04; zklada se na ryadky, totiš seno koa 17. st; od uvraty gest kamen a od toho kamena k ceste dolu 12 radkou dobrich se rata príbovce 1739–40; co ge dobre zrele zbože, netreba mu nna ratkach dluho ležec, zdrawssi mu ge w stodole liptov 1763; fizole seg w gar na splni na role, w zahrade, od ratku často pli a obkopawag pr 18. st; versare foenum: obraceti rjadky sena ld 18. st
4. rad písmen, tvoriaca časť textu, linka na písanie: pri recytowanj pak má djte prstem giti po radku a kdežkoli tu literu nalezne, gi gmenowati bz 1749; lineola: rádek; versiculus: rádek ks 1763; linea, lineamentum: rádek ap 1769; na bočních kameňoch všeliké Korána rádki, večný umrléj odpočinek vinšujíce br 1785
5. ozdobná šnúrka, pásik korálikov, retiazky: (dcére) geden radek dobrich peral, s granatkamj zmissanich s. l. 1734; retaska striberna, radkuw 6 pukanec 1797;
-ový, -ovný príd k 4: linealis, linearis, linialis: rádkowy, rádkowny ks 1763;
-oček [-eček] dem k 4: po literce, po radečku kniha sa spisuge, y sedlak z gednym zatnuťim drewo nezwaluge gv 1755; lineola: rádek, rádeček ks 1763


rozsudok [-ok, -ek] m
1. práv rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu: Thomass Bakaler starssy bratr ginssyho statku otczowskeho gim (bratom) mnoho utratil a pewneho dluhu gym wedle rozsudku prawa nasseho nieczo zustal dluzen p. ľupča 1552; pakli bi se stranam ten rozsudek nezdal, stolicze hned in prima instantia aby mezy nimy hned rozsudek uczinila trenčín 1597; co nassel? (Pán Boh) Pri sudnych stolicijch neprawe sudy, za dary kupene rosudky sk 1697; ktery na rozkaz geho (richtára) se neustanowj, ma gednim zlatim rh trestanj bit y na tele podle rozsudku magistratu ma pokutowanj bit boca 1760; toto ale zdá se mi, žeby nebil sprawedliwi rozsúdek vp 1764
2. rozhodnutie, posúdenie, uváženie: jestliže by buducné žito anebo pivo podraželo, techda podle rozsudku urednikoveho vetší suma za týchto 8 sudúv piva platiti bude bojnice 1614 u2; a tak milostivi pani, my se na rosudek milostivej vrchnosti nechavame staškov 1671 lp; nowy cechmister ma bity s prisahu potwerdeny, ze chcze bohatemu, chudobnemu sprawedliwe rosudek czinity ca 1675; s teg teda pričyni Wasse Milosti ponižene prosim, aby račyly podle sweho mudreho rosudku rozwažyty turiec 1710; wisse dolozeni dwa zide, nemohucze se meczi sebu ugednostaynit, dobrowolne pristali a priwolili na nass rossudek čachtice 1737
vziať v bedlivý r. koho, vziať do r-u koho uvážiť, rozhodnúť o niekom: kdiž nekdo s žalobu predstupi, ma (cechmajster) bez wsseho prohljdanj na osobu gednu y druhu stranku w tichosti wislissati a w bedliwy rozsudok wzjti d. kubín 1791; takoweto gedneg y druh (!) stranky praetensij do rozwaženy a do rozsudku wezmuce, sme opet k pratelskemu zrownany swe obe strany napomenuly krupina 1734
3. schopnosť uvažovať, rozmýšľať, súdnosť, úsudok: oko ňemagic rozsudku, čo mu ge k libosti, to do srdca žada wtlačit k nasilneg milosti gv 1755; (Raduch) pri dobrej pamety a uplnem rozsudku postaweny, rozwažujice sobe krechkost a nestalost žiwobiti lidskeho a gistotu rozluceny s tymto marnym swetem l. mikuláš 1760; tento milosti prostredek, jestli k zdravemu rosudku se nenavratite, jestli vinu vašu nenapravite, strašlive trestani budete ružomberok 1786 dpb


sad m záhrada s ovocnými stromami: Stano ma pol domu sprawedlywu polowiczu wo dwore, w humnyech, zahradach, w sade, na zahumny ass do zadneg wody p. ľupča 1577; ceduge se mu (Mičinskému) wynnycza otczowska spolu (s) sadom krupina 1695; dom otcowsky spolu y z placzom okolitim za sadom, za humny a oplewiszkom dostal (sa) napoly dwum bratom a tretgemu wssetek sad Dawydowszky brusno 1704; o čom sa pani w sade, slywky spolu s djewkou swogou oberagjczou a zbjeragjczou, smluwala bytča 1761; owocne sadi w dedine a wen z dedini kapusnice držime kvačany 1772
o zajačí, zverový s. zvernica, zverník: oleoparium: zagačy sad, zwerowy sad ks 1763;
-ový príd: hrussek sadowich, suchich mett 1 1/2 trenčín 1647; yablon, hrusska, stromy gsau sadowe kob 1666; poručam, čo gest pri dome zahrada sadowa, y piwnicu pukanec 1742;
sádok, -oček dem: geden sat pod Filczpergom ge nebohiho Joannesa Drženickiho sadok, z druheg pak sadok pana Gerg Slosiara krupina 1690; sadoček geden pri humne a druhy za wodou ma se na troge rozdelit d. malatín 1729; p. Imre nisst nebral krom z toho sadku, ktery mel na sstjte pred blokmy toho domu, kde wtedy giž bywal záturčie 1761; instans sadoček wissadil sam sliučjm bytča 1773
P tpn Saddechna 1351, Zadechne 1479, Sadseczna 1495 sádočné vso


snedok [-ek] m čes
1. žalúdočná choroba z prejedenia: lekarstwy proty zlatenycy proto sem zepsal po snedku, nebo se stawa ze snedku a gestyt troge, žluta, czerna a zelena kle 1740
2. bot rastlina z rodu bledavka Ornithogalum: eriophorus: snedek, zhráč ks 1763


spodok [-ok, -ek] m
1. spodná, dolná časť niečoho, okraj: kupil sem zamkow 6; geden sa dal na piwniczu, treti na zed wedle Hrdeho, sstwrti na spodek k hodinam; spodek do studne pod grunt, nebo se studna boryla trenčín 1580; 1586; spodok pod sanie, czo ge nad komorow no 1 zvolen 1620; ssubka cžerna damasskowa, predkj kudlatym axametom, spodok czernow kytaykov (priamovaná) s. l. 1637; od priehibu spodek nohi ge kob 1666; sirenes: morské ženky, sselmy, po zwrchu panny a po spodku ryby wu 1750; pri kassdom mline že bj spodok okolo kamenou dobre bol doskamj wibitj ca 1755; gamba: spodek hubi ks 1763
o spodek nohi (:chodidlo:) gest koa 17. st anat chodidlo
(Boh) hluboko, az do spodku, bez ostatku spatruge každeho tworu byťnosť a wlasnosť pp 1734 celkom, úplne; zem, do kterég wy wcházate, aby ste s ňu wládali, zem nečistá gest y wedlé ginssych zem nečistých, který gu naplnili s osskliwosťami swyma od wrchu až do spódku z swým žárazem kb 1757 celú; kolik ráz pod spodok zvreštia prepelice, tolik mier vinšujem mým pánom pšenice pv 18. st na záver, na koniec; od s-u nohy až do vrchu hlavy, od wrchu hlavy až do s-u päty vcelku: od zpodku nohy až do wrchu hlawy nenj w nas mjsta celeho, gen rana a zsynalost sp 1696; Kristus od wrchu hlawy až do spotku paty nič na sobe zdraweho nemel le 1730
2.podstavec, základ: basis: spodek slupa np 17. st; tam spotky kamenne kresane pod kamenne stlupy suce 16 trenčín 1713; tamže kamenne spodky slupowe 13 dubnica n. v. 1720; a (na) spodek (stavby) sa polozel mur od wody dokola trynast sgach podvažie 1743
3. spodná (vnútorná) časť nej. nádoby al. iného geometricky upraveného predmetu: na spodek se kal olegnj seda kob 1666; tu wodu treba pres byly flanel scedit a co zustane huste na spodku, vihodit rp 18. st; do Suče na piwowarsky kotel nowy spodek sem sprawowal (trenčín) 1729; gezero Eongua drewo we wode na kamen obraca, w dne aneb spodku swem na zelezo krp 1760; pren kdiz to vszecko človek pomisli, o, gaka gest to hlubokost bez spodku ss 18. st bezodná
obbibo: ginssému pripigám pohár, aby y on pil do dna, do spodku wypjgám ks 1763 celkom, úplne
4.dlážka, podlaha; dlažba: w laznj kotol w pecy mesky, k tomu y lawyce dostatečne, spodek pak deskamy wyloženy l. mikuláš 1689; spodek chrámu (sv. Marka) wykladany s kamenem topazyus a porffyritys rečenym krp 1760; spodek, na kterem statek stoji, má wywýssený vložitý býti vov 1779
5.zvyšok (nápoja, jedla) v nádobe: ty si spodok všetek zežral pv 18. st
6. vývod hrubého čreva, konečník: nasleduge dawenia a miserere, to gest, kdiž spodek sa ti zapcha, to ti nikdo nespomože lr8 18. st


spoludokonanie [-í] s práv zmluvné právne pokonanie, dohoda: za nasseho lydy zwrchu psanych pocztyweho vradu stala se zmlowa a gyste spoludokonany l. trnovec 1584

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokaďkoľwek dokaďkoľwek dokaďľen dokaďľen dokáľ dokáľ dokaľení dokaľení Dokaľeňí Dokaľeňí dokaľiť dokaľiť

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

419 Dolné Obdokovce NR/NI nitr.
1773 Bodok, 1786 Kisch-Bodok, Obdokowce, 1808 Kis-Bodok, Male Obdokowce, 1863, 18881907 Bodok, 18731882 Nyitrabodok, 1913 Alsóbodok, 1920 Malé Obdokovce, Bodok, 19271948 Dolné Obdokovce, Alsó-Bodok, 1948– Dolné Obdokovce
670 Horné Obdokovce TO/NI nitr. 1976 pričl. o. Obsolovce.
1773 Bodok, Obodokowcze, 1786 Nagy-Bodok, Obdokowce, 1808 Nagy-Bodok, Welké Obdokowce, 18631907 Nagybodok, 1913 Felsőbodok, 1920 Veľké Obdokovce, [Veľké] Oblokovce, 1927– Horné Obdokovce
Obsolovce: 1773 Paczolay, Obsolowitz, Obsolowcze, 1786 Paczolaj, Pacscholaj, Obsolowce, 1808 Paczolaj, Obsolowce, 18631907 Pacolaj, 1913 Pacola, 19201976 Obsolovce

679 Horné Štitáre TO/NI nitr.
1773 Csitar, Czitare, 1786 Cschitar, 1808 Csitár, 1863 Bodokcsitár, 18731907 Csitár, 1913 Felsőcsitár, 1920 Čitáre, 19271948 Horné Štitáry, 1948– Horné Štitáre
Hrádok p. Červený Hrádok, Liptovský Hrádok, Starý Hrádok, Tekovský Hr ádok
1123 Krivosúd-Bodovka TN/TC trenč.
1773 Krivoszud, 1786 Kriwoszud, 1808 Krivoszúd, Křiwosaud, Krywosúd (junct[us] cum Bodovka), 1863 Krivoszudt és Bodovka, 18731882 Krivoszud, 1888 Bodovkakrivoszud, 18921895 Krivoszudbodovka, 18981902 Krivoszúdbodovka, 19071913 Bodóka, 1920– Krivosúd-Bodovka.

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko ADÓKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
OCHTINÁ, okr. ROŽŇAVA – 3×;
LIPOVNÍK, okr. ROŽŇAVA – 1×;

Priezvisko ADÓK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
OCHTINÁ, okr. ROŽŇAVA – 7×;
LIPOVNÍK, okr. ROŽŇAVA – 2×;

Priezvisko ANDOKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 61×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
STREDNÉ PLACHTINCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 28×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 11×;
VRÚTKY, okr. MARTIN – 5×;
OSTRÝ GRÚŇ, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 3×;
PRIEKOPA (obec MARTIN), okr. MARTIN – 3×;
HORNÉ PLACHTINCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
SEŇA, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 2×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
BUŠINCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
DOBŠINÁ, okr. ROŽŇAVA – 1×;
MARTIN, okr. MARTIN – 1×;
MODRÝ KAMEŇ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
RIMAVSKÁ SEČ, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
VEĽKÁ NAD IPĽOM, okr. LUČENEC – 1×;

Priezvisko ANDOK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 54×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
STREDNÉ PLACHTINCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 28×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 10×;
VRÚTKY, okr. MARTIN – 5×;
PRIEKOPA (obec MARTIN), okr. MARTIN – 3×;
BUŠINCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
DOBŠINÁ, okr. ROŽŇAVA – 1×;
HORNÉ PLACHTINCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
MARTIN, okr. MARTIN – 1×;
MODRÝ KAMEŇ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
OSTRÝ GRÚŇ, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 1×;
RIMAVSKÁ SEČ, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
ZÁHORCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;

Priezvisko BÖDŐK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 14×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
ČÍČOV, okr. KOMÁRNO – 3×;
MALÉ BLAHOVO (obec DUNAJSKÁ STREDA), okr. DUNAJSKÁ STREDA – 3×;
RADVAŇ NAD DUNAJOM, okr. KOMÁRNO – 3×;
VEĽKÝ MEDER, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 1×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 1×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 1×;
TÔŇ, okr. KOMÁRNO – 1×;
VLČANY, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 1×;

Priezvisko BŐDŐK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
KRÍŽOVÝ DVOR (obec ČÍČOV), okr. KOMÁRNO – 2×;
MEDVEĎOV, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 1×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;

Priezvisko BÖDÖK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 48×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
ČÍČOV, okr. KOMÁRNO – 14×;
VEĽKÝ MEDER, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 5×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 4×;
TÔŇ, okr. KOMÁRNO – 4×;
TRÁVNIK, okr. KOMÁRNO – 4×;
OKÁNIKOVO (obec VEĽKÉ KOSIHY), okr. KOMÁRNO – 3×;
OKOLIČNÁ NA OSTROVE, okr. KOMÁRNO – 3×;
ZEMIANSKA OLČA, okr. KOMÁRNO – 3×;
VEĽKÝ LÉL (obec ZLATNÁ NA OSTROVE), okr. KOMÁRNO – 2×;
ZLATNÁ NA OSTROVE, okr. KOMÁRNO – 2×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 1×;
KRÍŽOVÝ DVOR (obec ČÍČOV), okr. KOMÁRNO – 1×;
MEDVEĎOV, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 1×;
VEĽKÉ KOSIHY, okr. KOMÁRNO – 1×;

Priezvisko BODOK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
VEĽKÉ KAPUŠANY, okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 2×;
ČIERNA NAD TISOU, okr. TREBIŠOV – 1×;
BAČKA, okr. TREBIŠOV – 1×;
KRÁĽOVSKÝ CHLMEC, okr. TREBIŠOV – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum BREŽNÝ RIADOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
POPRAD
Urbanonymum ČERVENÁ MEDOKÝŠ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZVOLEN
Urbanonymum DOLNÝ RIADOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MOŠOVCE
Urbanonymum GÁBORA MONDOKA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
DUNAJSKÁ STREDA
Urbanonymum GOTTWALDOV RIADOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVOČA
Urbanonymum HRÁDOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
JELŠAVA; MICHALOVCE
Urbanonymum HUSÁDOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SELCE
Urbanonymum NA HRÁDOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MÔŤOVÁ (ZVOLEN)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokazovať: →speex →vorbis
dokedy: →speex →vorbis
doklad: →speex →vorbis
dokonale: →speex →vorbis
dokonalosť: →speex →vorbis
dokonalý: →speex →vorbis
dokonca: →speex →vorbis
dokončenie: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor