dokonalý príd. majúci všetky žiadúce vlastnosti, bez nedostatku, bezchybný; úplný: d. človek, d-á práca, d-é dielo; d-á harmónia; d-á znalosť slovenského jazyka; d-é šťastie, d-é víťazstvo; pejor. d. blázon;
dokonale prísl.: d. ovládať, poznať, pochopiť niečo; byť d. šťastný;
dokonalosť, -ti ž.