Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

domáci

I. príd.

1. vzťahujúci sa na domácnosť, dom, domov: d-a strava, d-e prostredie; d-a úloha, op. školská; d. chlieb kt. má vlastnosti ako pečený doma; d. majster kto v domácnosti robí drobné práce, opravy ap.; d-e zvieratá chované doma, op. divé; v zool. názvoch: holub d.

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ ap., op. zahraničný, cudzí: d. trh, d-a produkcia, d-e slovo, d-a odroda

II. domáci m.

1. vlastník, užívateľ domu, bytu

2. iba mn. mužstvo hrajúce doma, op. hostia;

domáca ž.

1. k domáci (význ. 1): pani d.

2. žena pracujúca v domácnosti


domácky príd.

1. charakteristický pre domácnosť, v domácnosti vyrobený: d-a výroba; d-a podoba mena neoficiálna, nie úradná

2. bezprostredný, srdečný, príjemný: d-e prostredie, ovzdušie;

domácky prísl.: (po) d. vyrobený, d. založený človek


domácnosť -i ž. prostredie rodiny, domova a čo k nemu patrí: práce v d-i; založiť si, mať vlastnú d.

→ tichá d.


domäkka, pís. i do mäkka prísl. namäkko: uvariť d.


doma prísl.

1. vo vlastnom byte, dome, vo vlastnej rodine, domácnosti: byť d. sám; d. vyrobený

2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlastnej krajine: človek je tu d.; práca v odboji d. i v zahraničí; cíť(te) sa u nás ako d. privítacia formula

byť, cítiť sa v niečom d. vyznať sa v niečom; byť niekde (ako) d. nenútene sa správať; expr. nemať všetkých d. nemať dobrý rozum; všade dobre, d. najlepšie


domased -a m. expr. kto je rád iba doma, pecúch


domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;

nedok. domáhať sa -a: d. sa svojho žiadať svoje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Dodoma ‑y ž. (hl. mesto); Dodomčan ‑a mn. ‑ia m.; Dodomčanka ‑y ‑niek ž.; dodomský
domáci ‑eho príd. i m.; domáca ‑ej ž.
domácky príd. i prísl.
domácnosť ‑i ‑í ž.
Domadice ‑díc ž. pomn.; Domadičan ‑a mn. ‑ia m.; Domadičanka ‑y ‑niek ž.; domadický
doma prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brachydóma -y ž. ‹g› miner. zried. (v kosoštvorcovej sústave) strechan predozadný


dóma -y ž. ‹g› miner. jednoduchý kryštálový tvar tvorený dvoma rôznobežnými plochami združenými rovinou súmernosti, strechan;

dómatický príd.: miner. d-é plochy


kladománia -ie ž. ‹g› biol. nadmerne bohaté vývojové vetvenie


klinodóma -y ž. ‹g› miner. (predtým) (v jednoklonnej sústave) strechan predozadný


krépidóma -y ž. ‹g› archit.

1. mierne vypuklá stupňovitá podmurovka antických chrámov, krépis

2. podstavec pre sochu


majordomát -u m. hist. hodnosť majordóma, majordómstvo


makrodóma -y ž. ‹g› miner. (v kosoštvorcovej sústave) pravoľavý strechan

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šatyzastar. domášnynár. domajší: domášna, domajšia stravaľudovýtrocha pejor. babský: ľudové, babské liekyrodinný: rodinné scény, rodinný lekársúkromný: súkromný učiteľdomestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestnydomorodýautochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvateliatuzemský: tuzemský tovar, tuzemská menatunajšínár.: tuťajšítutejší: tunajšie zvykyvnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

p. aj pôvodný


domácky2 1. spôsobom typickým pre domácnosť (op. továrensky) • podomácky, pís. i po domácky: domácky, podomácky vyrobené súkno

2. spôsobom typickým pre domov • podomácky, pís. i po domáckyako doma: cíti sa v kožuchu domácky, podomácky; cíťte sa ako domazastar. domášne (Vajanský)bezprostredneuvoľnenefamiliárne (bez obmedzenia, bez napätia): správa sa bezprostredne, uvoľnene, familiárne


domachliť p. zašpiniť


miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku • lokálnyregionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomerypomiestnymenej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvydomácidomorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvotunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémochtamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomerynár.: tutejšítuťajší; odb. topický: topické názvyzastaráv. vicinálny: vicinálna traťobecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samosprávapráv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákonyodb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza


zamáčať sa stať sa mokrým, vlhkým (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým) • zamočiť sazmáčať sazmočiť saumáčať saumočiť sa: z(a)máčať sa, z(a)močiť sa v rannej rose; pri praní sa celá umáčalazamokriť sa: topánky sa v tráve zamokrilizamoknúť (nasiaknuť vodou): seno zamoklonavlhčiť sa (stať sa vlhkým): šaty sa v daždi navlhčilizarosiť sa (zamáčať sa rosou) • expr.: zamachliť sazamachrať sa: v tráve sa čižmy celé zamachlili, zamachralidomáčať sa (vo veľkej miere): Kde ste sa tak domáčali?namočiť saomočiť sa (sčasti sa zamáčať): pery sa mu vo víne iba trochu namočili, omočilipremáčať sapremočiť sa (presiaknuť vlhkosťou): premáčané vlasy


zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

domáci, -a, -e príd.

1. v domácnosti, v dome, v rodine, v byte obvyklý, vykonávaný, pripravený, upotrebúvaný, vyhotovený: d. chlieb doma pečený, nie pekársky; d-a strava varená doma, nie v hostinci; d-a klobása, šunka, slanina doma pripravená, z domácej zakáľačky; d-e plátno doma tkané; hovor. d-a výroba o veciach doma pripravených; d-e lieky prostriedky používané na liečenie bez lekárskeho predpisu; d-e liečenie, ošetrovanie nie nemocničné; d-e šaty na nosenie okolo domu; d-a práca v dome, okolo domu; škol. d-a úloha vypracovaná doma, nie v škole; d. poriadok zvyklosti v dome, v domácnosti; d. pán majiteľ domu, bytu; d-a pani majiteľka domu, bytu, hostiteľka; d. učiteľ vyučujúci súkromne, dochádzajúci učiť do bytu; d. lekár stály rodinný lekár; d. priateľ a) dôverný priateľ, b) milenec; hovor. d-e väzenie druh trestu, zákaz vychádzok; d-e zvieratá ktoré sa chovajú pri dome, v dome;

zool. v názvoch niektorých zvierat: mačka d-a, myš d-a;

2. bývajúci, vyskytujúci sa v tej istej obci, v tom istom kraji, miestny: d-e nárečie, d-e zvyklosti;

3. vyskytujúci sa v našej krajine, v našom štáte, patriaci k našej vlasti, tuzemský (op. cudzí, zahraničný): d. rozhlas, d. trh, d. priemysel, d. obchod; d-a tlač, d-a literatúra, d-a výroba, d-a spotreba; šport. hrať, prehrať na d-ej pôde doma;

4. spodst. domáci, -eho m. hovor. majiteľ domu, bytu, prenajímateľ bytu al. zariadenej izby;

domáca, -ej ž. a) žena zamestnaná len prácou v domácnosti; b) majiteľka domu, bytu, prenajímateľka bytu al. zariadenej izby;

domáci, -ich m.

1. členovia, príslušníci rodiny;

2. šport. domáce, miestne družstvo


domácky príd.

1. doma, v domácnosti vyrobený, pre domácnosť určený, v domácnosti upotrebúvaný: d. výrobok, d. priemysel, d-a práca, d-a výroba; d-a výchova učiaca vykonávať práce v domácnosti; d-e šaty;

2. zried. príjemný, blízky, ako doma: d-e prostredie; Celý kraj nám je domáckejší. (Šolt.);

domácky prísl. ako doma: obliekať sa (po) domácky, cítiť sa (po) domácky; d. vychovávaný;

domáckosť, -ti ž.


domácnosť, -ti ž. prostredie domáceho, súkromného života a čo k nemu patrí: roľnícka, slovenská d.; pomocnica v d-i; viesť d., starať sa o d., žiť v spoločnej d-i; člen d-i; založiť si vlastnú d. oženiť sa, vydať sa, zariadiť si vlastný domov


doma prísl.

1. vo svojom byte, dome, vo svojej domácnosti, rodine, u rodičov: sedieť d. nechodiť nikde; cítiť sa ako d. dobre, príjemne; Všade dobre, doma najlepšie (prísl.)

hovor. ja som tu d. tu ja rozkazujem; byť v niečom d. vyznať sa; som d.som pochopil; nemať všetkých d. byť nenormálny; Čo sa doma navarí, nech sa doma zje (prísl.) domáce veci netreba vynášať na verejnosť;

2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlasti: Lepší doma krajec chleba, než v cudzine krava celá. (prísl.)


dóma, -y ž. min. druh hranola, strechan;

dómatický príd. strechovitý


po domácky, novšie pís. i podomácky prísl. ako doma, doma obvyklým spôsobom: Tajomník si podomácky pretiahol ramená. (Tomašč.) Po domácky sa posadil za stôl. (Pláv.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cieľavedomý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) cieľavedomý; (bez) cieľavedomého; (k) cieľavedomému; (vidím) cieľavedomého; (o) cieľavedomom; (s) cieľavedomým;

(štyria) cieľavedomí; (bez) cieľavedomých; (k) cieľavedomým; (vidím) cieľavedomých; (o) cieľavedomých; (s) cieľavedomými;


(jeden) cieľavedomejší; (bez) cieľavedomejšieho; (k) cieľavedomejšiemu; (vidím) cieľavedomejšieho; (o) cieľavedomejšom; (s) cieľavedomejším;

(traja) cieľavedomejší; (bez) cieľavedomejších; (k) cieľavedomejším; (vidím) cieľavedomejších; (o) cieľavedomejších; (s) cieľavedomejšími;


(jeden) najcieľavedomejší; (bez) najcieľavedomejšieho; (k) najcieľavedomejšiemu; (vidím) najcieľavedomejšieho; (o) najcieľavedomejšom; (s) najcieľavedomejším;

(traja) najcieľavedomejší; (bez) najcieľavedomejších; (k) najcieľavedomejším; (vidím) najcieľavedomejších; (o) najcieľavedomejších; (s) najcieľavedomejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) cieľavedomý; (bez) cieľavedomého; (k) cieľavedomému; (vidím) cieľavedomý; (o) cieľavedomom; (s) cieľavedomým;

(dva) cieľavedomé; (bez) cieľavedomých; (k) cieľavedomým; (vidím) cieľavedomé; (o) cieľavedomých; (s) cieľavedomými;


(jeden) cieľavedomejší; (bez) cieľavedomejšieho; (k) cieľavedomejšiemu; (vidím) cieľavedomejší; (o) cieľavedomejšom; (s) cieľavedomejším;

(dva) cieľavedomejšie; (bez) cieľavedomejších; (k) cieľavedomejším; (vidím) cieľavedomejšie; (o) cieľavedomejších; (s) cieľavedomejšími;


(jeden) najcieľavedomejší; (bez) najcieľavedomejšieho; (k) najcieľavedomejšiemu; (vidím) najcieľavedomejší; (o) najcieľavedomejšom; (s) najcieľavedomejším;

(tri) najcieľavedomejšie; (bez) najcieľavedomejších; (k) najcieľavedomejším; (vidím) najcieľavedomejšie; (o) najcieľavedomejších; (s) najcieľavedomejšími;


ženský rod

(jedna) cieľavedomá; (bez) cieľavedomej; (k) cieľavedomej; (vidím) cieľavedomú; (o) cieľavedomej; (s) cieľavedomou;

(tri) cieľavedomé; (bez) cieľavedomých; (k) cieľavedomým; (vidím) cieľavedomé; (o) cieľavedomých; (s) cieľavedomými;


(jedna) cieľavedomejšia; (bez) cieľavedomejšej; (k) cieľavedomejšej; (vidím) cieľavedomejšiu; (o) cieľavedomejšej; (s) cieľavedomejšou;

(tri) cieľavedomejšie; (bez) cieľavedomejších; (k) cieľavedomejším; (vidím) cieľavedomejšie; (o) cieľavedomejších; (s) cieľavedomejšími;


(jedna) najcieľavedomejšia; (bez) najcieľavedomejšej; (k) najcieľavedomejšej; (vidím) najcieľavedomejšiu; (o) najcieľavedomejšej; (s) najcieľavedomejšou;

(dve) najcieľavedomejšie; (bez) najcieľavedomejších; (k) najcieľavedomejším; (vidím) najcieľavedomejšie; (o) najcieľavedomejších; (s) najcieľavedomejšími;


stredný rod

(jedno) cieľavedomé; (bez) cieľavedomého; (k) cieľavedomému; (vidím) cieľavedomé; (o) cieľavedomom; (s) cieľavedomým;

(štyri) cieľavedomé; (bez) cieľavedomých; (k) cieľavedomým; (vidím) cieľavedomé; (o) cieľavedomých; (s) cieľavedomými;


(jedno) cieľavedomejšie; (bez) cieľavedomejšieho; (k) cieľavedomejšiemu; (vidím) cieľavedomejšie; (o) cieľavedomejšom; (s) cieľavedomejším;

(štyri) cieľavedomejšie; (bez) cieľavedomejších; (k) cieľavedomejším; (vidím) cieľavedomejšie; (o) cieľavedomejších; (s) cieľavedomejšími;


(jedno) najcieľavedomejšie; (bez) najcieľavedomejšieho; (k) najcieľavedomejšiemu; (vidím) najcieľavedomejšie; (o) najcieľavedomejšom; (s) najcieľavedomejším;

(tri) najcieľavedomejšie; (bez) najcieľavedomejších; (k) najcieľavedomejším; (vidím) najcieľavedomejšie; (o) najcieľavedomejších; (s) najcieľavedomejšími;


domáca podstatné meno, ženský rod

(jedna) domáca; (bez) domácej; (k) domácej; (vidím) domácu; (o) domácej; (s) domácou;

(dve) domáce; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domáce; (o) domácich; (s) domácimi;


domáca podstatné meno, ženský rod

(jedna) domáca; (bez) domácej; (k) domácej; (vidím) domácu; (o) domácej; (s) domácou;

(štyri) domáce; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domáce; (o) domácich; (s) domácimi;


domáci podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) domáci; (bez) domáceho; (k) domácemu; (vidím) domáceho; (o) domácom; (s) domácim;

(štyria) domáci; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domácich; (o) domácich; (s) domácimi;


domáci prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) domáci; (bez) domáceho; (k) domácemu; (vidím) domáceho; (o) domácom; (s) domácim;

(štyria) domáci; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domácich; (o) domácich; (s) domácimi;


mužský rod, neživotné

(jeden) domáci; (bez) domáceho; (k) domácemu; (vidím) domáci; (o) domácom; (s) domácim;

(dva) domáce; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domáce; (o) domácich; (s) domácimi;


ženský rod

(jedna) domáca; (bez) domácej; (k) domácej; (vidím) domácu; (o) domácej; (s) domácou;

(štyri) domáce; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domáce; (o) domácich; (s) domácimi;


stredný rod

(jedno) domáce; (bez) domáceho; (k) domácemu; (vidím) domáce; (o) domácom; (s) domácim;

(dve) domáce; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domáce; (o) domácich; (s) domácimi;


domáci prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) domáci; (bez) domáceho; (k) domácemu; (vidím) domáceho; (o) domácom; (s) domácim;

(štyria) domáci; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domácich; (o) domácich; (s) domácimi;


mužský rod, neživotné

(jeden) domáci; (bez) domáceho; (k) domácemu; (vidím) domáci; (o) domácom; (s) domácim;

(dva) domáce; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domáce; (o) domácich; (s) domácimi;


ženský rod

(jedna) domáca; (bez) domácej; (k) domácej; (vidím) domácu; (o) domácej; (s) domácou;

(tri) domáce; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domáce; (o) domácich; (s) domácimi;


stredný rod

(jedno) domáce; (bez) domáceho; (k) domácemu; (vidím) domáce; (o) domácom; (s) domácim;

(tri) domáce; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domáce; (o) domácich; (s) domácimi;


domáci prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) domáci; (bez) domáceho; (k) domácemu; (vidím) domáceho; (o) domácom; (s) domácim;

(traja) domáci; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domácich; (o) domácich; (s) domácimi;


mužský rod, neživotné

(jeden) domáci; (bez) domáceho; (k) domácemu; (vidím) domáci; (o) domácom; (s) domácim;

(tri) domáce; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domáce; (o) domácich; (s) domácimi;


ženský rod

(jedna) domáca; (bez) domácej; (k) domácej; (vidím) domácu; (o) domácej; (s) domácou;

(dve) domáce; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domáce; (o) domácich; (s) domácimi;


stredný rod

(jedno) domáce; (bez) domáceho; (k) domácemu; (vidím) domáce; (o) domácom; (s) domácim;

(štyri) domáce; (bez) domácich; (k) domácim; (vidím) domáce; (o) domácich; (s) domácimi;

sodomárstvo [-í] s nemravný život, perverznosť: sodomarstwjm, kdy se nekdo aneb s muskym pohlawym neb s howadi proti prirozenj smessage het 1775;
-ársky príd: ma (majster) pozor dati, aby za swu czeladku wsselygake hanebne potupy a roztopassnosti, Boha prazdnosti, epykuregskeho a sodomářskeho žiwota y wsselygake lechkomislnosti s pylnosti se wystrzihal a warowal ca 1697


Sodoma ž bibl mesto potrestané skazou za hriešny život jeho obyvateľov: když skrze Lota wolal Buh Sodomu pop 1723–24; kdj Sodoma a Gommorha mesto skazene melo bit z ohnem spalene káz 18. st;
sodomský [-ský] príd
1. súvisiaci s mestom Sodoma: že kdiž pobožny Loth w gistý wečer pri bráňe sodomskeho mesta seďel bn 1796
2. súvisiaci s hriešnym životom obyvateľov mesta Sodomy, nemravný: smilnykom, sodomskym hrjssnykom, lhárom a krywym prysažnykom a gesly čo ginssého gest, čo by sa nenakazenému učeňú protiwilo kb 1756; (syn) opywsse se, otce sweho Cyrilla zabil, s matku tehotnu hrych sodomsky spachal a dwe sestry, že mu nechtely bytj powolne, smrtedlne ranyl cf 18. st
o s. hriech, s-é hrešenie neprirodzený pohlavný styk: abychom skrze takowu necžistotu a hriech sodomsky nassu pocztiwost, dobre gmeno nestratili a gey zbaweny nebily bag 1585; wolagi do nebe giný wražda, sodomské hresseňý, wdow, syrotkůw uťiskaňý, mzdy délňykům zadržaňy cc 1655; subst
S. m obyvateľ Sodomy: krjk Sodomských a Gomorských rozmohel se mp 1718;
-stvo s nemravný život, perverznosť: sodomstwjm anebo sodomskjm hríchem sa nažíwá nepráwosť táto? bn 1796

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Domabog Domabog domacaní domacaní domáčaní domáčaní doma_1 doma doma_2 doma

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

444 Domadice LV/NI hont.
1773 Dalmad, Domodice, 1786 Dalmad, Domadize, 1808 Dalmád, Domadice, 1863 Dalmád, 18731913 Dalmad, 1920– Domadice
445 Domaníky KA/BC hont.
1773, 1786, 1808 Domanik, 18631888 Domanyik, 18921913 Dömeháza, 1920– Domaníky
446 Domaniža PB/TC trenč. po 1902 pričl. o. Domanižská Lehota; 1974 pričl. o. Kardošova Vieska; 19791990 pričl. o. Čelkova Lehota, Malé Lednice, Sádočné.
1773 Domanis, Domanicza, 1786 Domanisch, 1808 Domanis, Domanissa, 1863 Dómaniss, 18731882 Domanis, 18881902 Domanizs, 19071913 Demény, 1920– Domaniža
Domanižská Lehota: 1786 Lehota, 1808 Domanis-Lehota, Domanišského Kněze Lhota, 18731882 Domanislehota, 18881902 Domanizslehota
Kardošova Vieska: 1773 Kardos-Vaszka, 1786 Kardosch-Waszka, 1808 Kardos-Vászka, Wáska, 18631902 Kardosvaszka, 19071913 Kardos, 1920 Kardoš Vaska, Kardošova Vieska, 19271974 Kardošova Vieska
447 Domaňovce LE/PV spiš.
1773 Domanfalva, Domanstorf, Domanowcze, 1786 Domanfalva, Damansdorf, Domanowecz, 1808 Dományócz, Dományfalva, Groß Tomsdorf, Domanowce, 1863 Domány, 1873 Dományóc, 18771882 Domanyóc, 18881902 Domán, 19071913 Dománfalva, 1920 Domaňovce, 19271976 Domanovce, 1977– Domaňovce
1367 Malá Domaša VT/PV zemplín.
1773 Kis-Domása, Mala Damassa, 1786 Alschó-Domasscha, 1808 Kis-Domása, Mala Domássa, 18631913 Kisdomása, 1920– Malá Domaša

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko DOMAFÖLDIOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
MOKRANCE, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;

Priezvisko DOMAGALA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
ORAVSKÝ BIELY POTOK, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 3×;
ČÁPOR (obec CABAJ-ČÁPOR), okr. NITRA – 2×;
MEDVEDZIE (obec TVRDOŠÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 2×;
NIŽNÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 2×;

Priezvisko DOMAGALOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 13×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
ORAVSKÝ BIELY POTOK, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 4×;
ČÁPOR (obec CABAJ-ČÁPOR), okr. NITRA – 3×;
MEDVEDZIE (obec TVRDOŠÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 3×;
NIŽNÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 3×;

Priezvisko DOMAGALSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 1×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 1×;
SNINA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 1×;
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko DOMAGALSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
SNINA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 3×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 1×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 1×;
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko DOMALAON sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko DOMA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
TORNAĽA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 2×;
JELŠOVCE, okr. NITRA – 2×;
RAŠICE, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 2×;
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 2×;

V obci DOMADICE (okr. LEVICE) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: VIŠŇA 8×; KLIMENTOVÁ 8×; VARGOVÁ 8×; BERKEŠ 6×; KONVICKÝ 6×; VARGA 5×; HUDÍK 5×; VIŠŇOVÁ 5×; TUHÁRSKA 5×; REZÁK 5×; KLIMENT 4×; LAPINOVÁ 4×; TUHÁRSKY 4×; ĎURIŠ 4×; TÖRÖKOVÁ 4×; KONVICKÁ 4×; BERKEŠOVÁ 4×; SLUŠNÝ 3×; HUDÍKOVÁ 3×; BOTÍKOVÁ 3×; VALENT 3×; NOVÁK 3×; DALMADY 3×; JALAKŠOVÁ 3×; GREGOR 3×; TÖRÖK 3×; HORVÁTH 3×; TURŇA 3×; LAPIN 3×; SIROTOVÁ 3×; BOTÍK 3×; MACÁKOVÁ 3×; RONDA 3×; REZÁKOVÁ 3×; BLAŠKOVÁ 3×; MANDRÁKOVÁ 3×; KOVÁČ 3×; KUBALA 3×; STRIBULOVÁ 3×; PÍŠIOVÁ 2×; MIKULOVÁ 2×; KRISTÍN 2×; BRNUŠÁKOVÁ 2×; ŽÁK 2×; BARIŠ 2×; MORAVSKÁ 2×; MOLLEK 2×; BENČÍK 2×; BOHUŠ 2×; MIKULA 2×; GREGOROVÁ 2×; SZABOVÁ 2×; MOLLEKOVÁ 2×; BALÁŽ 2×; RONDOVÁ 2×; MRÁZOVÁ 2×; MORAVSKÝ 2×; BALÁŽOVÁ 2×; ĎURIŠOVÁ 2×; TURŇOVÁ 2×; STRIBULA 2×; BREZINOVÁ 2×; NOVÁKOVÁ 2×; KUBALOVÁ 2×; JEŽÍK 2×; VÝBOŠŤOKOVÁ 2×; FOJTÍK 2×; RETLING 2×; VRÁBELOVÁ 2×; BARIŠOVÁ 2×; CHOVANCOVÁ 2×; MANCIER 2×; DALMADYOVÁ 1×; DEKYSKÝ 1×; BATHÓOVÁ 1×; KULČAROVÁ 1×; BENIK 1×; SLUŠNÁ 1×; DEKYSKÁ 1×; MARÓTHYOVÁ 1×; VOBOŘIL 1×; HANULOVÁ 1×; DANIEL 1×; BOHUŠOVÁ 1×; MACÁK 1×; HUSZÁROVÁ 1×; FOJTÍKOVÁ 1×; DOLOG 1×; BEKE 1×; PAVČOVÁ 1×; BALIOVÁ 1×; LAJTMAN 1×; DOBROVOLNÁ 1×; MESZÁROSOVÁ 1×; SIROTA 1×; VASEK 1×; MARKOVÁ 1×; DODOKOVÁ 1×; BAŠKA 1×; MANGOVÁ 1×; JANOVSKÁ 1×; HUSÁR 1×; BARISOVÁ 1×; BENÍKOVÁ 1×; KLEBECSKA 1×; ČERNÍKOVÁ 1×; SZUHAJ 1×; JOBB 1×; SZARKA 1×; URAM 1×; BRZOVÁ 1×; KAŠŠAIOVÁ 1×; HRUBÝ 1×; KOVÁČOVÁ 1×; LUPTÁKOVÁ 1×; BARANYAI 1×; BRITKOVÁ 1×; ZIMMERMANNOVÁ 1×; LACHKÁ 1×; ŠARINOVÁ 1×; MÉSZÁROS 1×; FELEŠOVÁ 1×; TOMAŠTÍK 1×; DRÁBOVÁ 1×; BALOGOVÁ 1×; KMIŇÁKOVÁ 1×; RAČKOVÁ 1×; ŠIKET 1×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
K názvu územnej jednotky DOMAŠA (HRONOVCE) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 10):
DLHÁ; LEVICKÁ CESTA; MLÁDEŽNÍCKA; OBCHODNÁ; SOV. ARMÁDY; SOVIETSKEJ ARMÁDY; SPEC. KOM. OBJ STRÁŽNÍ DOME; ŠKOLSKÁ; ŠPORTOVÁ; ŽELEZNIČNÁ
K názvu územnej jednotky DOMA (TOMÁŠOV) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 2):
LESNÁ; SENECKÁ
Urbanonymum DOMADICKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SANTOVKA
Urbanonymum DOMANIŽOV DVOR v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÉ ZÁMKY
Urbanonymum DOMAŠANSKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
HUMENNÉ; VRANOV NAD TOPĽOU
Urbanonymum DOMAŠSKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
ĽUBOTICE; VRAKUŇA (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor