Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
bezdomovec -vca m. kto nemá stále (vlastné) bydlisko: útulok pre b-ov;
bezdomovkyňa -e -kýň ž.;
bezdomovský, bezdomovecký príd.;
bezdomovstvo, bezdomovectvo -a s.
domov
I. -a m.
1. miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma: čaro d-a; v internáte sa mu cnelo za d-om; Slovensko je d-om Slovákov vlasťou
2. pôv. vlasť, kolíska: d-om ryže je India
3. inštitúcia poskytujúca spoločné ubytovanie a iné služby: detský d.; d. dôchodcov; D. slovenských spisovateľov (v Budmericiach);
domovský príd. k 1, 2: d-á stanica (vozňa), d. štát
● mať d-é právo niekde (často) sa vyskytovať
II. prísl.
1. do vlastného bytu, domu: prísť po robote d.; poďme d.!
2. do rodného kraja, do vlasti: vrátiť sa d. na Slovensko
domovina -y ž. rodná krajina, vlasť, domov: rodná d.; krásy, hranice d-y; opustiť d-u
dómový1 → dóm1
dómový2 → dóm2
dóm1 -u m. ‹l›
1. (pôvodne) každý kostol, (neskôr) len biskupský s kapitulou, hlavný kostol väčšieho mesta, katedrála, veľchrám: D. sv. Martina
2. jaskynný priestor pripomínajúci dóm;
dómsky, dómový1 príd.: d. organista
dóm2 -u m. ‹l›
1. geol. kruhovitá štruktúrna elevácia (vyklenutie), kupola vznikajúca vrásnením, výstupom solí, magmou a pod.
2. astron. tmavý priestor okolo pokojnej protuberancie: lunárny d. starý (čín., arab., ind.) zverokruh z dvadsiatich ôsmich nerovnakých častí
3. tech. (valcový) nadstavec na parnom kotle zväčšujúci parný priestor, parojem;
dómový2 príd.
domovina p. domov 1, vlasť 1
domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo
2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi
chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slova • rozumieť: nerozumiem, čo tým myslíš • uvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehral • brať • vykladať si • vysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobne • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín) • vidieť • nazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?
p. aj koncipovať
2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopenie • mať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenie • rozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali ho • vyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi
uvedomovaný p. vedomý 1
vedomý 1. konaný s plným vedomím • uvedomený • uvedomovaný (op. mimovoľný): vedomá lož, uvedomený čin • schválny (robený náročky): schválny záujem • zámerný (robený so zámerom): zámerná prevýchova • úmyselný (robený s úmyslom): úmyselné ublíženie na tele • cieľavedomý (premyslený podľa istého cieľa): cieľavedomé úsilie
2. p. múdry
vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi
2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie
bezdomovec, -vca m. človek nemajúci domova
domová, -ej ž. zastar. domáca pani: Pani domová behá okolo hostí. (Kal.)
domovina, -y ž. domov v širšom zmysle, rodný kraj, vlasť: túžba po d-e; rozpomienka na d-u (Vaj.)
domovisko, -a str. zried. bydlisko (Hviezd.)
domovník, -a, mn. č. -ci m. zamestnanec majúci na starosti poriadok v dome;
domovníčka, -y, -čok, zried. i domovnica, -e, -níc ž.;
domovnícky príd.: d. byt;
domovníctvo, -a str. zamestnanie domovníka
domov1, -a m.
1. miesto, kde sme sa narodili, kde žijeme a bývame; rodný dom, príbytok, rodinný kruh, obec, kraj, vlasť: teplý d. útulný; byť bez d-a; dostať zprávu z d-a;
2. inštitúcia, v ktorej sa poskytuje ubytovanie a strava: detský d.; učňovský, vysokoškolský d. internát;
domovský príd.: d-á príslušnosť právna príslušnosť do určitej obce; d-á obec do ktorej je niekto právne príslušný; d-é právo p. občana bývať v určitej obci; d. list verejná listina potvrdzujúca domovské právo v určitej obci; d-á stanica v ktorej je vlakový vozeň vedený v evidencii; d. prístav v ktorom je loď vedená v úradnom registri
domov2 prísl. (smerom) do domu, do svojho domova, do rodného kraja, do vlasti: ísť, prísť, vrátiť sa d.
(jeden) bezdomovec; (bez) bezdomovca; (k) bezdomovcovi; (vidím) bezdomovca; (ó) bezdomovec!; (o) bezdomovcovi; (s) bezdomovcom;
(dvaja) bezdomovci; (bez) bezdomovcov; (k) bezdomovcom; (vidím) bezdomovcov; (ó) bezdomovci!; (o) bezdomovcoch; (s) bezdomovcami;
(štyria) bezdomovci; (bez) bezdomovcov; (k) bezdomovcom; (vidím) bezdomovcov; (ó) bezdomovci!; (o) bezdomovcoch; (s) bezdomovcami;
(traja) bezdomovci; (bez) bezdomovcov; (k) bezdomovcom; (vidím) bezdomovcov; (ó) bezdomovci!; (o) bezdomovcoch; (s) bezdomovcami;