domovník -a mn. -ci m. kto sa stará o hosp. správu (väčšieho) domu;
domovníčka -y -čok ž.;
domovnícky príd.: d-e miesto;
domovníctvo -a s. zamestnanie domovníka
domovník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto sa stará o poriadok v obytnom dome, v školskom zariadení a pod.: poriadny, prísny d.; prijať miesto, robiť domovníka; plniť si povinnosti domovníka ▷ domovníčka -ky -čok ž.
domovník, -a, mn. č. -ci m. zamestnanec majúci na starosti poriadok v dome;
domovníčka, -y, -čok, zried. i domovnica, -e, -níc ž.;
domovnícky príd.: d. byt;
domovníctvo, -a str. zamestnanie domovníka
(jeden) domovník; (bez) domovníka; (k) domovníkovi; (vidím) domovníka; (ó) domovník!; (o) domovníkovi; (s) domovníkom;
(traja) domovníci; (bez) domovníkov; (k) domovníkom; (vidím) domovníkov; (ó) domovníci!; (o) domovníkoch; (s) domovníkmi;