dopustiť -sť/-i! dok.
1. neurobiť nič proti niečomu, dovoliť, súhlasiť, privoliť, pripustiť: d. neporiadok v triede; d-l, aby rozkazovala
2. iba v zápore al. otázke pripustiť niečo negatívne: ned-í naňho zlého slova; ty to na ňu d-š?
3. (o nadprirodzených silách) poslať; spôsobiť (pohromu): nebesá d-li naňho nešťastie;
nedok. dopúšťať -a
// dopustiť sa spáchať, vykonať: d. sa zločinu, priestupku;
nedok. dopúšťať sa
dopúšťať sa -ťa sa -ťajú sa -ťaj sa! -ťal sa -ťajúc sa -ťajúci sa -ťanie sa nedok.
dopúšťať -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok.
dopustiť sa -tí sa -tia sa (ne)dopusť/(ne)dopusti sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. (čoho) ▶ urobiť nejaký zlý, nedovolený skutok; syn. spáchať, vykonať: d. sa vážnej chyby; d. sa omylu, netaktnosti; d. sa hriechu, zrady; d. sa bezprávia; d. sa klamstva, podvodu; d. sa krivého svedectva, protiprávneho konania; d. sa výtržnosti, priestupku, zločinu; čin, ktorého sa dopustil, musí byť potrestaný; Čoho som sa dopustil? Žiadam vysvetlenie. [L. Beňo] ▷ nedok. ↗ dopúšťať sa
dopustiť1 -tí -tia (ne)dopusť/(ne)dopusti! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ neurobiť nič proti niečomu negatívnemu, nechcenému; syn. pripustiť, dovoliť, privoliť: d. neporiadok, chaos; nemôžem d., aby mu krivdili; takéto bezprávie nesmiete d.; Chlapi nedopustili žiadne vystrájanie, divochov skrotili opaskami - a zábava sa skončila bez škôd. [P. Štrelinger] 2. obyč. v zápore al. v otázke (na koho, na čo) ▶ pripustiť niečo negatívne, hanlivé: nedopustí na starkú zlého slova; nedá d. na svoju kamarátku; nedá d. na staré časy; Vtedy som pochopil, prečo starý otec nedá na chlieb dopustiť. [R. Dobiáš] 3. ▶ (o nadprirodzených silách) spôsobiť, aby sa niečo nechcené stalo, pripustiť, dovoliť: nebesia na nás dopustili pohromu, trest; Bože môj, čo si to na mňa dopustil; Och, Bože! Nedopusť to! zaprosili tetka Rosíčka. [L. Ťažký] ◘ parem. keď Boh dopustí, aj motyka spustí/strelí stane sa i nemožné ▷ nedok. k 1 ↗ dopúšťať1
dopustiť2 -tí -tia dopusť/dopusti! -til -tiac -tený -tenie dok. (čo/čoho) ▶ dodatočne vpustiť menšie množstvo tekutiny; syn. pripustiť: d. si do kúpeľa studenú vodu, studenej vody ▷ nedok. ↗ dopúšťať2
dopúšťať sa -ťa sa -ťajú sa -ťaj sa! -ťal sa -ťajúc sa -ťajúci sa -ťanie sa nedok. (čoho) ▶ robiť niečo zlé, nedovolené; syn. páchať, konať: d. sa chýb, omylov; d. sa neprávostí, násilia, trestného činu; d. sa nevery; Uvedomoval si zreteľne, že sa dopúšťa priestupku. [P. Karvaš] ▷ dok. ↗ dopustiť sa
dopúšťať1 -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ nerobiť nič proti niečomu negatívnemu; syn. pripúšťať, dovoľovať, privoľovať: usiloval sa nedopúšťať lajdáctvo; ako môžu d. takéto neprístojnosti; nedopúšťal, aby ho klamali ▷ dok. ↗ dopustiť1
dopúšťať2 -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo; čoho) ▶ dodatočne púšťať menšie množstvo tekutiny, pripúšťať: d. si do vane horúcu vodu, horúcej vody ▷ dok. ↗ dopustiť2
mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítaní • robiť omyly • byť na omyle • dopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omyle • pliesť sa • expr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiach • blúdiť • expr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnal • fraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarát • subšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách
pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáča • zauzľovať sa • chlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpia • miešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajú • motať sa • mútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti
2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sa • zavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • byť v ceste • stáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • expr.: plantať sa • pľantať sa • motkať sa • pantať sa • tmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)
3. robiť chyby • mýliť sa • byť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítaní • dopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylu • miasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie
4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videl • zdať sa • vidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč
5. p. starieť sa 6. p. snívať sa
dopustiť, -í, -ia, rozk. -pusť/-pusti dok.
1. (čo i so spoj. aby) dovoliť, privoliť, dať súhlas k niečomu: Ja to nedopustím ďalej, aby tvoja žena bola gazdinou. (Tim.) Nemohol som dopustiť, aby chodila so mnou po svete. (Fig.)
● žart. Keď boh dopustí, aj motyka vystrelí, spustí (porek.) stane sa i nemožné;
2. (na koho) pripustiť o niekom niečo zlého: nedá naňho dopustiť, nič (zlého) naňho nedopustí; (Moji bratia) nedopustia na mňa zlého slova. (Tat.)
3. (čo na koho) zoslať, poslať, obyč. nešťastie (o nadprirodzených silách): Je to skúška na nás bohom dopustená. (Jégé) Bože, prečo si to na mňa dopustil! (Fr. Kráľ)
4. zastar. (čo) pripustiť: d. nemožnosť (Hurb.); d. výnimku (Vaj.);
nedok. dopúšťať, -a, -ajú
dopustiť sa, -í, -ia, rozk. -sť/-sti dok. (čoho) spáchať, vykonať niečo: d. sa chýb, nedbalosti, priestupku, poklesku, prečinu, hriechu, zrady, zločinu, trestného činu;
nedok. dopúšťať sa, -a, -ajú
dopúšťať nedok. posielať nešťastie, tresty F. Boh dopúšťa, ale neopúšťa (Bobrovec LM), Bóh dopúščá, ale neopúščá (Bošáca TRČ) - všetky nešťastia sa pominú
dopúšťať sa nedok. robiť, páchať niečo: Takích kúskov ňesmiéš sa dopúščat! (Bošáca TRČ)
dopustiť dk 1. komu, k čomu, čoho dovoliť, pripustiť, dať súhlas na niečo: podanym swym gestly chtegy (vodu) dopustiti (L. JÁN 1480 SČL); werime, že k tomu nedopustite priti (MOŠOVCE 1585); buczek ya chtel sem odwazuwat, ale dworsky nedopustiel (ILAVA 1660); nasilu my zamku na nohawyce chcela zanknut, ale som geg nedopustil (KRUPINA 1716); ňikdi nedopustjm toho, aby gsem žiwot tento skrz lež prodlaužil (PT 1796); gestli čas dopusti, magu sa (ruže) sadit w oktobri (PR 18. st) F. kdy Bůh dopustj, y holstra zpustj (SiN 1678) môže sa stať i nemožné 2. prepustiť, prenechať do užívania: Mathegu dopustil a predal pol cztwrti (SLIAČE 1596); abi mu dopustil luku do ziwobitia geho (P. BYSTRICA 1647) 3. čo spáchať, urobiť: pilne pozorowati slussj, aby w položenj summy numerj důwodně postawené byli, tjsyc tehdy pod tjsyc, sto pod sto, gináč bys weliku chibu dopustil (LU 1775) 4. čo na koho, čím (o Bohu) zoslať: Pan Buoh smrth na Aarona dopustil (ŽK 1468); na messtanuw nassich zle y dobre dopustil (P. ĽUPČA 1654); mor dopustil Pán na Izraele (WP 1768); pred Welku noci tak Pan Buch ohnom dopustil, ze temer secka Privica vipalena bit mela (PRIEVIDZA 1790 E); x. pren gestližeby Pan Buh dopustil na Matege swu ruku (L. TRNOVEC 1572) navštívil ho niečím nepríjemným, neželateľným 5. odpustiť: kmuotr Owczarsky vprosel, deset zlatich aby bolo dopussczenich a deset zlatich že zvstawalo (ŽILINA 1608); facere gratiam delicti: dopustiti winnu (KS 1763); dopúšťať [-šť-, -šč-], dopusťovať ndk 1. k 1: on dopussty Gallikowi od Keczek az do Kamenneho potoka wrch wsseczek wyklicziti (P. ĽUPČA 1559); sino: dopussczam (VT 1648); Yano, Mikul a Pawol Hola dopusstagu a dowolugu obidwa wsseckich trich casku nekteru bratru swemu Mikulowy predat (TURANY 1719); swati Pachomius cizim mnjchum nedopustowal z swjma bratri gizti (VP 1764); on gakossto polesni gim ribi lapati nedopussčzal (ROSINA 1780) 2. k 3: čo zlého dopússtám, ked z strachem prinuceny Krysta Pana ustmi zapjrat budem (BlR 18. st) 3. k 4: križ a trapeni, ktere (Boh) na nas dopussta (TC 1631); když Bůh na njch (ľudí) nemoc dopussta (MP 1718) 4. k 5: indulgeo: dopussczam (VT 1648); indulgens: dopússťagjcy (KS 1763) 5. pripúšťať, po istom uvažovaní, váhaní uznávať za možné: wíražki na običag laťinákuw we wícsillabních (slovách) dopúšťam (BE 1794) 6. (o domácich zvieratách) umožňovať párenie: kdiž na kobili dopússťagu (KS 1763); dopúšťavať frekv k 1: ked by sa nám (kňazom) dopússťawalo, aby se ženili (BlR 18. st)
dopustiť sa dk 1. (do) čoho; čomu spáchať, vykonať niečo nedovolené (hriech): zlych gskutku gsu gse dopustiti (BRATISLAVA 1526); gestly by se kdy dopustil tomu, aby swu wrchnost zlechčowal (S. ĽUPČA 1616); hrychy, kterich sme se dopustily; hrychy nasse, do kterich sme se dopustily (AgS 1708); do kterych (hriechov) sy se dopustil (CDu 18. st) L. (Hanus Fidler) prestrašeny suce z reči nieakoweho tovariše, kteryž nanho mlovil, že by bol nosil martaluzom pokrmy, a tak že se dopustil v behy (Ž. BREZNICA 1585 E) 2. odvážiť sa, opovážiť sa: ktery by se z bratuw dopustyl hrat w karty (CA 1698); kdyby sa bol gedenkrat dopustil k nebohemu panu na žalobu (JASENICA 1710); dywka nie toliko w towaristwy, ale y do spogeny, s nym (diablom) se dopustila (PeP 1770); dopúšťať sa [-šť-, -šč-] ndk k 1: zlibugi pred prawom, že sa ga y swimy dietkamy chczy od thakowich zlich weczy hagity a wycze se do nich ay do ginich nedopuszczietty (JELŠAVA 1567 E); takowych handrunkow a haneny geden druheho se nedopusstely (S. ĽUPČA 1603); když se k hrychum dopusstagu (GŠ 1758); k 2: do sydla nebespéčneho seba whazugu, ktery boske sudi pohledáwati sa dopusstagu (BlR 18. st)