dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot; viac ned-la
// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l; d-l sa, že svadba nebude
dopočuť sa p. dozvedieť sa
dozvedieť sa získať správu, informáciu • zvedieť: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa všetko dozvedel • dopočuť sa • počuť (sluchom sa dozvedieť): dopočuli sa, počuli, čo sa stalo • dočítať sa (čítaním): dočítala sa o novej knihe • zastar. dovedieť sa: dovedeli sa to náhodou • podozvedať sa (postupne, viac vecí): pomaly sa podozvedal, čo bolo za tým
počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku kroky • zachytiť: zachytil jemný šuchot • hovor. očuť • hovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotanie • zastar. započuť: započuli tiché hlasy • zastar. zaslúchnuť (Dobšinský) • zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvu • hovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovať • kniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčali • kniž. čuť: nič nečuť od susedov • popočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval
2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinu • dozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia
dopočuť1, -uje, -ujú dok.
1. (čo) postihnúť sluchom, začuť: Mladucha to — no len tak jedným uchom — dopočula. (Dobš.) Slov ostatných Marína nedopočula. (Tim.)
2. zried. dopočuť sa: Ten dopočul o našom popelvárovi, kde ide. (Dobš.) Na dopočutie zlých novín je vždy dosť času. (Jégé)
|| dopočuť sa (čo, o čom, o kom, so spoj. že, zastar. i čoho) dozvedieť sa počutím: Ak sa to svet dopočuje, nuž ťa ozaj potvorí. (Taj.) Dopočul sa o nej i náš maliar. (Taj.) Dopočul sa, že k Hanke chodí Beránek. (Urb.) Čoho sa ešte dopočujeme? (Vans.)
dopočuť2, -uje, -ujú nedok. (v zápore) slabo, zle počuť: Je už starý, nedovidí a nedopočuje. (Ráz.)
nedopočuť, -uje, -ujú dok.
1. (čo i bezpredm.) nezachytiť sluchom: Nahne hlavu, ako že nedopočul. (Ráz.)
2. slabo, zle počuť, byť trocha hluchý: n. na jedno ucho