dopovedať -povie -povedia -povedz! dok. povedať do konca, dorozprávať, dokončiť: d. vtip, príhodu; nestihol som d., že ...
dopovedať -vie -vedia -vedz! -vedal -vediac -vedaný -vedanie dok.
dopovedať -vie -vedia -vedz! -vedal -vediac -vedaný -vedanie dok. (čo; s vedľajšou vetou; ø) ▶ vyjadriť slovami do konca, skončiť reč; syn. dorozprávať, dokončiť: d. vetu, vtip, príbeh; d. myšlienku; zajtra mi to dopovieš; nestihol som d., že spadne; len čo to dopovedal, už niekto zazvonil; prečo mi nedáš d.?; nechajte ho d.; keď ste to už načali, tak to aj dopovedzte; Pri poslednom stretnutí zostalo medzi nami veľa nedopovedaného. [P. Vilikovský]; pren. Ostatné jasne dopovedala jej tvár. [L. Beňo] ▷ nedok. ↗ dopovedúvať
dopovedúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (čo) 1. ▶ dopĺňať al. dokončovať reč: Nepretržite sme rozprávali, skákali si do reči, jeden druhému dopovedúvali vety, prekárali sa. [N. Rappensbergerová] 2. kniž. ▶ dávať úplnú informáciu a tým robiť zrozumiteľným, pochopiteľným: autor poviedky všetko nedopovedúva; Autentické fotografické snímky mnohé dopovedúvajú. [KŽ 1960]; Konanie postáv, čo sa z koho vykľuje, dopovedúvajú kostýmy a účelové prevleky. [Pd 1995] ▷ dok. k 1 ↗ dopovedať
nedopovedaný -ná -né príd. ▶ ktorý nebol slovami vyjadrený do konca, do úplnosti, nedokončený, neukončený: nedopovedaná myšlienka, otázka, veta; domyslieť si nedopovedané slová; V súkromných životoch sú časté nedopovedané príbehy, ktoré si môžete vysvetliť inak, ako sa odohrali, čo klamári aj očakávajú. [Zd 2011] ▷ ↗ i dopovedať
dopovedať porov. povedať
dopovedať, -povie, -povedia dok. (čo, so spoj. že i bezpredm.) povedať do konca, dokončiť reč, doplniť, čo bolo v reči načaté: d. príhodu, rozprávku; Nedal si mi dopovedať, že ťa mám rada, ako koza nôž. (Kuk.)
dopovedať dok. 1. csl povedať do konca, dokončiť reč: Ešťe ňesťihla aňi dopoviedaťi (Čelovce MK); Mahól si mi to už do konca dopovedač (Kameňany REV); Rád bi son ci to dopovedal (Bošáca TRČ); Ta už ľem dopovic, co maš povedzec! (Dl. Lúka BAR) 2. csl prezradiť: No a potom jej dopouedaľi, že jej ďieuku už našľi (Medzibrodie n. Or. DK); Já som nevedela, len čo mi ludí dopovedali (Lukáčovce HLO); Chtośka jim dopovedziu̯, že uoňi tam u pľeuňi (Úbrež SOB)
dopovedať i dopovedovať nedok. dohovárať: Aj pán farár mu dopoviadali, a nižd nepodbá (Nandraž REV); Dopoveduvala mu, velikí krik tam bov (Vieska n. Žit. ZM)
dopovedať [-(i)e-; -ať, -(i)eť] dk 1. dokončiť rozprávanie (o reči): mass-li gesste co, dopowez (IA 1708) 2. komu čo povedať, oznámiť niekomu niečo, informovať niekoho o niečom: ta wecz (akési prípravy) gede yakoby mlzkem, ale nekteri mne dopowedeli (D. ŠTUBŇA 1569 KL); dopovedieli gemu, zeby kremnicztj ševczy chtiely gemu kuzy vzyti (RADVAŇ 1595 E); gedon dobrj czlowek memu podanemu dopowedal, ze gu (kobylu) Kossyk vkradol (H. JASENO 1600); nektery zdegssi obywatele byli dopowjedali swedkoweg a geg manželowy, žeby snopy byl pokradol (NECPALY 1743)