dopustiť sa -tí sa -tia sa (ne)dopusť/(ne)dopusti sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. (čoho) ▶ urobiť nejaký zlý, nedovolený skutok; syn. spáchať, vykonať: d. sa vážnej chyby; d. sa omylu, netaktnosti; d. sa hriechu, zrady; d. sa bezprávia; d. sa klamstva, podvodu; d. sa krivého svedectva, protiprávneho konania; d. sa výtržnosti, priestupku, zločinu; čin, ktorého sa dopustil, musí byť potrestaný; Čoho som sa dopustil? Žiadam vysvetlenie. [L. Beňo] ▷ nedok. ↗ dopúšťať sa
dopustiť1 -tí -tia (ne)dopusť/(ne)dopusti! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ neurobiť nič proti niečomu negatívnemu, nechcenému; syn. pripustiť, dovoliť, privoliť: d. neporiadok, chaos; nemôžem d., aby mu krivdili; takéto bezprávie nesmiete d.; Chlapi nedopustili žiadne vystrájanie, divochov skrotili opaskami - a zábava sa skončila bez škôd. [P. Štrelinger]
2. obyč. v zápore al. v otázke (na koho, na čo) ▶ pripustiť niečo negatívne, hanlivé: nedopustí na starkú zlého slova; nedá d. na svoju kamarátku; nedá d. na staré časy; Vtedy som pochopil, prečo starý otec nedá na chlieb dopustiť. [R. Dobiáš]
3. ▶ (o nadprirodzených silách) spôsobiť, aby sa niečo nechcené stalo, pripustiť, dovoliť: nebesia na nás dopustili pohromu, trest; Bože môj, čo si to na mňa dopustil; Och, Bože! Nedopusť to! zaprosili tetka Rosíčka. [L. Ťažký]
◘ parem. keď Boh dopustí, aj motyka spustí/strelí stane sa i nemožné
▷ nedok. k 1 ↗ dopúšťať1
dopustiť2 -tí -tia dopusť/dopusti! -til -tiac -tený -tenie dok. (čo/čoho) ▶ dodatočne vpustiť menšie množstvo tekutiny; syn. pripustiť: d. si do kúpeľa studenú vodu, studenej vody ▷ nedok. ↗ dopúšťať2
dopúšťať sa -ťa sa -ťajú sa -ťaj sa! -ťal sa -ťajúc sa -ťajúci sa -ťanie sa nedok. (čoho) ▶ robiť niečo zlé, nedovolené; syn. páchať, konať: d. sa chýb, omylov; d. sa neprávostí, násilia, trestného činu; d. sa nevery; Uvedomoval si zreteľne, že sa dopúšťa priestupku. [P. Karvaš] ▷ dok. ↗ dopustiť sa
dopúšťať1 -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ nerobiť nič proti niečomu negatívnemu; syn. pripúšťať, dovoľovať, privoľovať: usiloval sa nedopúšťať lajdáctvo; ako môžu d. takéto neprístojnosti; nedopúšťal, aby ho klamali ▷ dok. ↗ dopustiť1
dopúšťať2 -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo; čoho) ▶ dodatočne púšťať menšie množstvo tekutiny, pripúšťať: d. si do vane horúcu vodu, horúcej vody ▷ dok. ↗ dopustiť2