Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bledý príd.

1. nemajúci sýtu farbu: b-á tvár, b-é svetlo; mŕtvolne, smrteľne b.

2. slabý, nevýrazný, chabý: b-á nádej, b-á ozvena

3. hovor. expr. zlý, kritický: je to s ním b-é

● b. ako stena, ako krieda, ako smrť, ako plátno;

na bledo → nabledo;

do bleda → dobleda;

bledo prísl.: dieťa vyzerá b. zle;

bledosť -i ž.

ctižiadosť -i ž. veľká túžba vyniknúť, uplatniť sa, ambicióznosť: zdravá c.

cudzorodý príd. kt. (svojimi odlišnými vlastnosťami) nepatrí niekde al. pochádza z iného prostredia: c. prvok, živel, c-é teleso;

cudzorodo prísl.;

cudzorodosť -i ž.

dosť

I. prísl.

1. v dostačujúcej miere, hodne: už si hovoril d., vysoký je d.

2. d.! výraz požadujúci dokončiť činnosť, prestaň(te)!: tak už d.!

● nevie, kedy má d. je nenásytný

II. čísl. neurč. vyj. relatívne veľký (dostačujúci) neurč. počet, množstvo: d. ľudí, d. vody; času máme d.

● už má toho d. je tým zunovaný, znechutený; na to je ho vždy d. na to je vždy ochotný; d. na tom skrátka, jednoducho

druhoradý príd. menej významný, podradný, druhotriedny: d. umelec, d. problém;

druhorado prísl.;

druhoradosť -i ž.

hnedý príd. majúci farbu ako káva, gaštan, čokoláda, kávový: h-é vlasy, oči; h-á zem; h-é uhlie;

do hneda → dohneda;

na hnedo → nahnedo;

hnedo prísl.;

hnedosť -i ž.

hrdý príd.

1. kt. si zakladá na niečom (obyč. právom), pyšný: h. na svoje deti, na svoj výkon

2. sebavedomý, nepodplatný: h. človek; h-é správanie, h. výzor

3. expr. veľkolepý, znamenitý, výborný: h-á hostina;

hrdo prísl.: h. kráčať, h. sa správať;

hrdosť -i ž.: národná h.; stavovská h.; falošná h.

chudý príd. kt. má málo tuku, op. tučný: ch. človek, ch-é mäso

● expr. ch. ako chrt, ako trieska veľmi;

chudo prísl.: pôsobiť ch.;

chudosť -i ž.

kuklorodosť -ti ž. ‹n + sl› zool. pupiparia

mikrotvrdosť -ti ž. ‹g + sl› tech. tvrdosť určovaná najčastejšie vnikacou skúškou s veľmi malým zaťažením na vnikové teliesko

bledosť p. bledý

bledý príd.

1. nemajúci sýtu farbu, bez výrazného zafarbenia: b. ako stena, ako krieda, ako plátno, ako smrť; smrteľne, na smrť b., chorobne b., b. od hrôzy (o človeku); mať b-ú tvár, b-é líca, b-é pery; b-é dievča, b-á kráska; b-á ruka, b. mesiac, b-á luna, b-é hviezdy, b-é svetlo; pod bledou žiarou temných hviezd (Lajč.), b. dym; kuch. b-á zápražka;

2. slabý, nevýrazný: bás. b-á nádej; b-é postavy (Vlč.) v literárnom diele; hvizd bledej ozveny (Kost.); nemáš ani len bledého tušenia (Jégé);

na bledo, do bleda (napr. farbiť, piecť, smažiť);

bledo prísl.: b. osvietený

● hovor. niečo vyzerá b., skončilo sa to b. zle, s neúspechom;

bledosť, -ti ž. bledá farba, bledé zafarbenie

ctižiadosť, -ti ž. snaha vyniknúť, túžba po sláve, ctižiadostivosť

cudzorodý príd. odlišný, do niečoho nepatriaci, nesúrodý, heterogénny (op. súrodý, homogénny): c. prvok, živel; lek. c-é sérum vyrobené z iného organizmu;

cudzorodosť, -ti ž.

dosťahovať sa, -uje, -ujú dok. zastar. prisťahovať sa: Medzi Slovákov dosťahovali sa časom rozličné kmene. (Škult.) Nevedieť, odkiaľ sa (muchy) dosťahovali. (Kuk.)

dosť prísl. v dostatočnej miere, v dostatočnom množstve; dostatočné množstvo, hodne: d. veľký, d. dobrý, d. ďaleko; mať d. peňazí, d. času

● d. bude, keď (ak)... postačí; hovor. dosť a dosť mnoho, veľa; mám už toho d. o presiahnutí, dovŕšení nejakej miery; dosť!, dosť už! stačí, koniec, prestať!; nevie, kedy mu je d., kedy má d. nevie, kedy má prestať, je nenásytný; ešte mu nie je d., ešte nemá d. ešte nie je spokojný, je nenásytný; d. na tom skrátka, jednoducho, jedným slovom; na daromnice (huncútstvo ap.) je ho d. je na to vždy ochotný, súci

chudý príd. nemajúci sadla, tuku, vychudnutý, štíhly (op. tučný); ch. človek, ch-á tvár; ch-é mäso nemastné; ch-á hus nekŕmená

● ch. ako chrt, ako trieska, ako lata veľmi vychudnutý;

chudosť, -ti ž.

(jedna) bledosť; (bez) bledosti; (k) bledosti; (vidím) bledosť; (ó) bledosť!; (o) bledosti; (s) bledosťou;

(dve) bledosti; (bez) bledostí; (k) bledostiam; (vidím) bledosti; (ó) bledosti!; (o) bledostiach; (s) bledosťami;

(jedna) bledosť; (bez) bledosti; (k) bledosti; (vidím) bledosť; (ó) bledosť!; (o) bledosti; (s) bledosťou;

(tri) bledosti; (bez) bledostí; (k) bledostiam; (vidím) bledosti; (ó) bledosti!; (o) bledostiach; (s) bledosťami;

(jedna) ctižiadosť; (bez) ctižiadosti; (k) ctižiadosti; (vidím) ctižiadosť; (ó) ctižiadosť!; (o) ctižiadosti; (s) ctižiadosťou;

(štyri) ctižiadosti; (bez) ctižiadostí; (k) ctižiadostiam; (vidím) ctižiadosti; (ó) ctižiadosti!; (o) ctižiadostiach; (s) ctižiadosťami;

(jedna) chudosť; (bez) chudosti; (k) chudosti; (vidím) chudosť; (ó) chudosť!; (o) chudosti; (s) chudosťou;

(štyri) chudosti; (bez) chudostí; (k) chudostiam; (vidím) chudosti; (ó) chudosti!; (o) chudostiach; (s) chudosťami;

(jedna) chudosť; (bez) chudosti; (k) chudosti; (vidím) chudosť; (ó) chudosť!; (o) chudosti; (s) chudosťou;

(tri) chudosti; (bez) chudostí; (k) chudostiam; (vidím) chudosti; (ó) chudosti!; (o) chudostiach; (s) chudosťami;

radosť ž
1. príjemné duševné rozpoloženie, radovanie sa: budet k potesseny syn czasto karany, po tweg wulj wiroste, z kterehož na starost budess myty radost bv 1652; dúfanlive verím, že náš zármutek obrátí se v krátky čas v radost; (žena) nevzala sem ani jeden peníz od kupca, z jednej částky mám radost, z druhej pak zármutek asl 1677; protiwni sobe gsau: smych a plač, welika radost a wyskani a lkany y wzdychani koa 17. st; zdaliss smiech, weselost aneb radost nesluži ku obwlaženi a zdrawy, awssak od weselosti a radosti tess nemalo (ľudí) nahle pomreli mp 1718; když nektery pekny kwet wzhledneme, ne aby sme gen tak naň pozrely gak howada, nez aby nam na mysel prissla žiwota nasseho krechkost, kratka radost a pomynutedlna weselost pp 1734; celý dúm ssusty z radosťú, že syn, ktery umrly bywal, ožil blr 18. st
o mať (veľkú) r. v kom mať útechu, potešenie v niekom: (Pane) mám v tebe weljku radosztz, o szlávi nájvisséj jasznosztz dž 1752; rodičowe radost magj, kdy gjch djtky posluchagj se 18. st byť v(o) (veľkej) r-i (veľmi) sa tešiť: incendere omnibus laetitijs: w welikég radosti byti ks 1763
2. čo spôsobuje potešenie, dôvod potešenia: ti (dieťa) sy matkj tveg wesselost, apankovj tvemu radost kc 1791
• obecanka ssalenému radost sin 1678 sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú (o daromnom sľubovaní)
3. náb (obyč. v spojení večná r.) blaženosť večná, večný život: sudče sprawedliwi bude suditi, za zle čyneni wečnim zatraczenim, dobrich pak obdari wečnim sstestim a radostow, genž gest žiwot wečni a kralowstwi nebeske tc 1631; (Bože) vweď nás w žiwot wečný, kde gest radost wečná cc 1655 blaženosť
o prijať, vziať, voviesť, priviesť do (večnej) r-i, priviesť k r-i koho vziať niekoho po smrti do neba: (veriaci) neyprwe dussy swu poručzym Panu Spasyteli memu, kteryssto werym, ze po teyto bydney zalosty mne prygme do radosti weczne žilina 1550; kdo bez hrjchu ťežkého žiwot zawre w milosti, toho Búh, gak syna swého wezme do sweg radosti ukk 1768; (hriešnici) kdiž wykonali také hrjchúw očissťenj, do wečneg radosti králowstwá nebeského sa wewáďagú blr 18. st; (Bože) chran nas, a po tegto smrtelnosti priwed nas wssech do radosti pas 18. st; dôjsť nebeskej, večnej r-i, prísť v r. večnú, vojsť do r-i byť spasený, dostať sa do neba: mam nadieg a wyru, že po temto marnem a bydnem žiwotie dugdu wiecžneg radosti a spaseny žilina 1585; (Bože) račiž nám milostiw býti, a k sobe, w radost wečnú prjgýťi cc 1655; ad coeli gaudia pervenere sancti: swatj nebeskych radosti dossli wu 1750; kdo chce do radosti wegiti, musy na tomto swete znassati, mnohé vskosti trpeti sst 1742 dať večnú, (rajskú a nebeskú) r. komu obdarovať niekoho blaženosťou v nebi: (Pane) dag nám zde twú swatú milost a potom wečnú radost; (Boh) lotru kagýcimu wsse hrýchi odpustil, radost ragsku a nebeskú gemu dat prislybil cc 1655
4. náb radostná správa, novina: nyebojtze se, bo radosztz vám povém, Jesus se vám szpasitzely narodzél; i to predrahé narodzenyé andzeli zjevilyi, u tém kraju betlehemszkém, chudobnim pasztirom, kedi jím povedalyi: radosztz vám zhlasáme; povím vám radosztz velyku, se vám szpaszitzel dnyeská narodzel hps 1752
5. obyč. pl zabávanie sa, veselosť, radovánky: ale postog tuto malicko, dusso od tela odstupugici, a na toto telo malicko sa podiwag, ey, toto gest to neskrocene howado, guss na gatce smrti zabite, ktereho wnuknutim tolkokrat na tance, na radosti, na obweseleni, na kratochwile nosena si (duša) bila mk 18. st