Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

dostať -stane -stanú dok.

1. prijať (niečo dávané, poskytované, posielané ap.): d. balík, list, d. platňu do daru; d. úlohu; d. niečo za úlohu byť poverený niečím

2. získať ako výsledok (prirodzeného) vývinu, procesu: d. smäd, chuť na niečo; lak d-e pekný lesk

3. byť postihnutý: d. chrípku, d. na zadok; d. gól, d. defekt; d. výpoveď; d-š (bitku)!

4. dosiahnuť ako výsledok úsilia, predchádzajúceho konania, dopracovať sa k niečomu, získať: d. plat, odmenu, vyznamenanie, d. dobrú známku; v obchodnom dome d. všetko možno kúpiť; d. byt mať ho pridelený

5. chytiť, dochytiť, dolapiť: ak ťa d-m, bude s tebou zle

6. expr. oklamať, ošialiť, dopáliť: ale ma d-li!

7. s úsilím priviesť, prinútiť, donútiť (premiestniť sa ap.): nemôže ho d. na prechádzku

8. spôsobiť vovedenie do istej situácie, na isté miesto al. vyvedenie z nej, z neho: d. niekoho do nešťastia, z nešťastia; d. syna na štúdiá, d. niekoho z funkcie; d. veci do auta, z auta

9. ako formálne sloveso vyj. dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: d. rozum zmúdrieť, zvážnieť; d. strach zľaknúť sa; d. chorobu ochorieť; d. mladé okotiť sa, obahniť sa ap.

d. svoje čo si kto zaslúži; expr. d. nohy (o veci) byť ukradnutý, zmiznúť; d-l to aj s úrokmi je príliš potrestaný; d. kôš, košom byť odmietnutý; d. lekciu, príučku byť poučený, vyhrešený; expr. d. po nose byť zahriaknutý;

nedok. k 1 – 5, 7 – 9 dostávať -a

// dostať sa

1. pohybom, úsilím sa premiestniť: ako sa d-me do centra, z centra? d. sa na kopec, z kopca; domov sa d-me vlakom; d. sa za riaditeľa, do vysokej funkcie

2. ocitnúť sa v istom položení: d. sa do väzenia; d. sa do rozpakov, do sporu s niekým, d. sa do krízy, z krízy

3. mať možnosť začať (istú činnosť): mužstvo sa ned-lo k streľbe, do plynulej akcie

4. získať, nadobudnúť: d. sa k peniazom, d. sa k moci

5. expr. oklamať sa: veď sa on d-e!

6. pripadnúť, ujsť sa, zvýšiť sa: d-l sa mi posledný kúsok; ned-lo sa mu mäsa; neos. naňho sa už ned-lo

7. ako formálne sloveso vyj. dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: d. sa do styku začať sa stýkať; d. sa do pohybu pohnúť sa; d. sa do úpadku upadnúť

d. sa k slovu môcť prehovoriť; d. sa na koreň niečomu pochopiť podstatu; ten sa (ne)d-e ďaleko (ne)bude úspešný; d. sa na pretras stať sa predmetom diskusie; d. sa z dažďa pod odkvap, z blata do kaluže nepolepšiť si; d. sa na svetlo ukázať sa; d. sa do rečí stať sa predmetom klebiet;

nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dostávať ‑a ‑ajú nedok. (prijímať); dostávať sa

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnicenaberať: naberal naftu do motoraodčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plynprečerpávať (čerpaním premiestňovať)

2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavaťťažiťbrať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situáciedostávaťpoberať: poberá, dostáva od spolku podporu


dostávať p. brať 3, porov. dostať


chýbať 1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho • chybieťchybovaťnedostávať sanemaťnedochodiťnedochádzať: chýbajú, chybia, chybujú nám peniaze, nedostáva sa nám uznania za prácu; nemá odvahu, chýba mu odvaha; nedochodí im benzín, nemajú benzínnespis. postrádať

2. nebyť na určenom mieste • byť neprítomný: chýbať, byť neprítomný v školezameškávaťvymeškávaťvynechávať (chýbať pri pravidelnom vykonávaní niečoho): často vymeškáva hodiny hudbyabsentovať


nedostávať sa p. chýbať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dostať, -stane, -stanú dok.

1. (čo, čo od koho) prijať, získať, nadobudnúť niečo dávané, posielané, poskytované, udeľované: d. plat, d. odmenu za prácu, d. peniaze (poštou al. za predanú vec), d. balík, list, telegram od rodičov, d. do daru knihu, d. pochvalu, d. prvú cenu za niečo, d. správnu odpoveď, d. niečo za úlohu, d. niečo na starosť, d. rozkaz, d. pokarhanie, napomenutie, d. meno, názov; d. bitku, d. zaucho, úder, facku, buchnát; d. dobrú ženu, d. dobrého muža dobre sa oženiť, dobre sa vydať

hovor.: d. svoje náležiace, patriace, zaslúžené (napr. o odmene, o treste, o bitke, o pokarhaní ap.); dostať to i s úrokmi o neprimeranej odplate (napr. o nadmernom treste, o nadmernej bitke ap.); d. dva (tri, štyri) roky (mesiace, týždne) byť odsúdený na dva (tri, štyri) roky (mesiace, týždne) väzenia; d. dvadsaťpäť 25 úderov; d. dvadsaťpäť palíc 25 úderov palicou; d. guľku, povraz byť odsúdený na smrť zastrelením, obesením; d. kôš (košík, košom) byť odmietnutý (napr. pri uchádzaní sa o dievča, pri ponúkaní jedlom ap.); d. lekciu byť prísne pokarhaný; d. na ruku (napr. 1000 Kčs) v hotovosti; d. slobodnú (voľnú) ruku dostať dovolenie konať podľa vlastného uváženia; arch. d. ruku (niekoho) prísľub, súhlas pri uchádzaní sa o dievča;

2. byť potrestaný, zasiahnutý trestom, pokarhaním, zahanbením, prehrou, bitkou (o niečom nepríjemnom): d. po chrbte, na chrbát, po hlave, po zadku, na zadok, veľmi dostať, d. palicou, prútom, remeňom; dostane! bitku; dostali sme, ale sme dostali o bitke, pokarhaní, zahanbení, porážke ap.

hovor. d. po nose o prísnom pokarhaní, zahanbení;

3. (čo) byť niečím postihnutý, stať sa nositeľom niečoho; nadobudnúť nejakú vlastnosť: d. chorobu, d. zápal pľúc, týfus, nádchu, d. vred, d. otlak, d. strach, d. chuť na niečo, d. dobrú (zlú) vôľu, náladu; chlieb dostal hrubú kôru, jedlo dostalo dobrú chuť, d. pekný lesk, d. červený odtieň; d. pípeť choroba sliepok, pren. hovor. o veľkom smäde

hovor. d. rozum zmúdrieť, zvážnieť; hovor. žart. d. nohy (o veciach) stratiť sa, zmiznúť; ľud. d. z očú chorobu, ktorá podľa povery spôsobuje škodlivý pohľad niekoho, byť urieknutý;

4. (čo) dosiahnuť niečo ako výsledok predchádzajúceho postupu, snaženia, dopracovať sa k niečomu: d. správny výsledok, d. zaujímavé výsledky; ak násobíme dva dvoma, dostaneme štyri; d. z nafty benzín, d. motor do chodu;

5. (koho, čo kam, do čoho) spôsobiť, dosiahnuť, aby sa niekto (al. niečo) ocitol (ocitlo) v určitej situácii, v určitých okolnostiach al. aby sa z určitej situácie, z určitých okolností vymanil, vyslobodil (vymanilo, vyslobodilo): d. niekoho do väzenia, z väzenia, d. niekoho (niečo) do zlej situácie, do nešťastia, d. niekoho z nebezpečenstva, d. niekoho do rozpakov, do pomykova, d. niekoho do dobrej, do zlej vôle

d. niekoho (niečo) do závozu (zo závozu) o bezvýchodnej situácii; hovor. d. niekoho do kaše do zlej situácie; hovor. d. niekoho do pasce, do klepca chytiť; vohnať do bezvýchodnej situácie; hovor. d. niekoho na mušku vystihnúť vhodnú príležitosť (obyč. ako niekomu urobiť zle); hovor. d. niečo (niekoho) do rúk, do hrsti, pejor. do pazúrov zmocniť sa, ovládnuť; hovor. d. niekoho na lep navnadiť, zvábiť, preľstiť;

6. (koho, čo) dopraviť, doviesť al. odpraviť, odviesť: d. niekoho do domu, z domu; Neviem, ako dostaneme ovos domov. (Vans.)

7. (koho na čo) naviesť, nahovoriť, zviesť: Križiak dostal ma na to, ten vie strašne prehovárať. (Šolt.)

8. (koho, čo) chytiť, prichytiť, dolapiť: Nech ťa dostane, roztrhá ťa v zuboch. (Ráz.)

9. (koho) oklamať, napáliť: „Tá vás dostala, ujec“ smeje sa i Paľko. (Ráz.)

10. (čo) mať možnosť kúpiť, zadovážiť si za peniaze: neos. d. (nedostať, bolo d.) čerstvé ovocie; dnes som dostal dobré mäso; Na trhu nič nedostala. (Šteinh.);

nedok. k 1, 2, 3, 4, 5 dostávať

|| dostať sa

1. pohybom, pohybovaním sa dosiahnuť určité miesto, prísť, vojsť, vniknúť, preniknúť niekam al. odísť, uniknúť odniekiaľ, opustiť nejaké miesto: d. sa do mesta na aute, autom, pešo, vlakom, d. sa do domu, z domu (napr. dverami, oblokom), d. sa do lesa (napr. zlou cestou); do bytu sa nám dostala voda; do skladu sa dostali myši; vojsko sa po ťažkých bojoch dostalo do pevnosti;

2. (k čomu, kam) získať, nadobudnúť; dosiahnuť, docieliť niečo: d. sa k peniazom, k majetku, k pôde; d. sa k moci, k vláde, d. sa na vysokú školu, d. sa na zodpovedné miesto; Nemá rád svojho brata, ktorému sa podarilo dostať do škôl. (Ondr.)

hovor. d. sa k slovu môcť prehovoriť; d. sa niečomu na koreň pochopiť podstatu niečoho; d. sa niekomu na kožu odhaliť chyby, slabé stránky niekoho a snažiť sa ich využiť; d. sa k veslu o vedúcom, poprednom mieste, postavení; ten sa dostane (nedostane) ďaleko dopracuje sa (nedopracuje sa) k niečomu, bude (nebude) mať úspech; hovor. d. sa navrch získať prevahu; hovor. často iron. d. sa na koňa získať vyššie, výhodnejšie postavenie, nadobudnúť prevahu;

3. (kam, do čoho) dospieť do určitej situácie, ocitnúť sa v určitom položení, v určitých okolnostiach, v určitej situácii al. vymaniť sa, vyslobodiť sa z určitých okolností, z určitej situácie: d. sa do väzenia pre zločin, d. sa do zlej situácie, zo zlej situácie, d. sa do rozpakov, do pomykova; d. sa do sporu s niekým, d. sa do úpadku, d. sa do styku s niekým, d. sa do nebezpečenstva, d. sa do hospodárskej závislosti, d. sa do stredu záujmov

d. sa na správnu (nesprávnu) cestu (koľaj) nadobudnúť (ne)správny smer; začať správne (nesprávne) konať, postupovať; d. sa na pretras stať sa predmetom rokovania, rozhovoru; d. sa do závozu, do slepej uličky, na mŕtvy bod uviaznuť (o bezvýchodnej situácii); hovor.: d. sa z dažďa pod odkvap, d. sa z blata do kaluže zo zlej situácie do horšej; d. sa na svetlo vysvitnúť, preniknúť na verejnosť; d. sa niekomu do úst byť spomínaný (obyč. o ohováraní); d. sa niekomu pod ruku pod dozor, pod vedenie, pod kontrolu; d. sa do rúk, do hrsti, pejor. do pazúrov niekoh (niekomu) byť chytený, ovládnutý niekým, ocitnúť sa v moci niekoho (o osobách), stať sa vlastníctvom niekoho, ocitnúť sa vo vlastníctve niekoho (o veciach); hovor.: d. sa do kaše, d. sa do úzkych do zlej, povážlivej, nepríjemnej situácie; d. sa do pasce, do klepca byť prichytený, usvedčený, nemať vychodisko; d. sa do reči (do rečí) stať sa predmetom ohovárania; d. sa do novín byť spomínaný v novinách;

4. obyč. neos. (komu čoho) pripadnúť ako podiel, ujsť sa: dostalo (nedostalo) sa mi chleba, dobrého miesta, odpovede, vzdelania; Dostala sa nám štvrtá čiastka. (Ráz.)

5. hovor. oklamať sa: ale som sa dostal!;

nedok. k 1, 2, 3, 4 dostávať sa


dostávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čo od koho) prijímať, získavať, nadobúdať niečo dávané, posielané, poskytované, udeľované: (Izba) dostávala svetlo len cez tri malé oblôčky. (Jégé) Potáca sa do lavice, keď nedostáva iný rozkaz. (Ráz.) Dostával hodný zôsyp a plat. (Kuk.)

2. byť trestaný, zasahovaný trestom, pokarhaním, zahanbením, prehrou, bitkou (o niečom nepríjemnom): d. na zadok, d. palicou, prútom;

3. (čo) stávať sa nositeľom niečoho, nadobúdať nejakú vlastnosť: d. nádchu, strach, dobrú vôľu; Pozdávalo sa, akoby dostával záchvat. (Hor.) Takýto vôl potom dostáva na šiji mozole. (Kuk.)

4. (čo) dosahovať niečo ako výsledok predchádzajúceho postupu snaženia, dopracúvať sa k niečomu: d. zaujímavý výsledok; roztopením medi a cínu dostávame bronz;

5. (koho, čo kam, do čoho) spôsobovať, dosahovať, aby sa niekto (al. niečo) ocitol (ocitlo) v určitej situácii, v určitých okolnostiach al. aby sa z určitej situácie, z určitých okolností vymanil, vyslobodil (vymanilo, vyslobodilo): d. niekoho do zlej (zo zlej) situácie, d. niekoho do dobrej vôle;

dok. dostať

|| dostávať sa

1. pohybom, pohybovaním sa dosahovať určité miesto, prichádzať, vchádzať, vnikať, prenikať niekam al. odchádzať, unikať odniekiaľ, opúšťať nejaké miesto: d. sa do mesta (napr. po dlhej ceste);

2. (k čomu, kam) získavať, nadobúdať; dosahovať, docieľovať niečo: d. sa k moci, k vláde, d. sa na vedúce miesto;

3. (kam, do čoho) dospievať do určitej situácie, ocitať sa v určitom položení, v určitých okolnostiach, v určitej situácii al. vymaňovať sa, vyslobodzovať sa z určitých okolností, z určitej situácie: d. sa do sporu s niekým, d. sa do vleku niekoho, d. sa zo zlej situácie;

4. obyč. neos. (komu čoho) mať dostatok niečoho, byť v dostatku: dostávalo sa mu dosť peňazí; Ani stolov sa nedostávalo. (Tim.);

dok. dostať sa


podostávať, -a, -ajú dok. (čo) postupne dostať: Priateľky podostávali snubné lístky. (Šolt.)


vydostať, -stane, -stanú, -stal dok. kniž. (čo z čoho, z koho) dostať von z niečoho, z niekoho: Nedajbože slovca vydostať. (Hviezd.) Chceme z neho vydostať, prečo sa spustil. (Tat.);

nedok. zried. vydostávať, -a, -ajú

|| vydostať sa (z čoho) dostať sa von z niečoho, vyslobodiť sa, vymaniť sa: Ledva sa vydostal z trápenia. (Heč.);

nedok. zried. vydostávať sa

Morfologický analyzátor

dostávať nedokonavé sloveso
(ja) dostávam VKesa+; (ty) dostávaš VKesb+; (on, ona, ono) dostáva VKesc+; (my) dostávame VKepa+; (vy) dostávate VKepb+; (oni, ony) dostávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dostával VLesam+; (ona) dostávala VLesaf+; (ono) dostávalo VLesan+; (oni, ony) dostávali VLepah+;
(ty) dostávaj! VMesb+; (my) dostávajme! VMepa+; (vy) dostávajte! VMepb+;
(nejako) dostávajúc VHe+;

nedostávať nedokonavé sloveso
(ja) nedostávam VKesa-; (ty) nedostávaš VKesb-; (on, ona, ono) nedostáva VKesc-; (my) nedostávame VKepa-; (vy) nedostávate VKepb-; (oni, ony) nedostávajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nedostával VLesam-; (ona) nedostávala VLesaf-; (ono) nedostávalo VLesan-; (oni, ony) nedostávali VLepah-;
(ty) nedostávaj! VMesb-; (my) nedostávajme! VMepa-; (vy) nedostávajte! VMepb-;
(nejako) nedostávajúc VHe-;
dostáwať_1 dostáwať dostáwať_2 dostáwať nedostáwať nedostáwať podostáwať podostáwať

Zvukové nahrávky niektorých slov

dostávať: →speex →vorbis
nedostávať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor