dozrieť1 -zreje -zrejú -zrej! dok.
1. zrením dosiahnuť konečný stav, úplne sa vyvinúť: zrno, hrozno d-lo; mládenec d-l na muža dospel
2. dosiahnuť želateľnú kvalitatívnu úroveň, vývinový stupeň ap.: situácia d-la (na riešenie); myšlienka d-la do umeleckého tvaru; vedecky d.;
nedok. dozrievať -a
podozrievať -a nedok. mať, prejavovať podozrenie: p. niekoho z krádeže; p-l ho, že nesplní slovo; vzájomne sa p.
upodozrievať -a nedok. podozrievať: u-jú ho z klamstva, nespravodlivé u-nie
podozrievať p. upodozrievať
upodozrievať mať domnienku, že niekto koná niečo zlé, protiprávne a pod. • podozrievať • mať podozrenie: (u)podozrievajú vás z nečestného postupu; mám podozrenie, že v účtoch niečo nie je v poriadku • zastaráv. potvárať: potvárať niekoho z klamstva
dozrieť1, -zreje, -zrejú dok. stať sa zrelým, úplne sa vyvinúť (najmä o plodoch rastlín): jablká, hrušky dozreli, obilie, hrozno dozrelo; vajíčko dozrelo, bunka dozrela, peľové zrnká dozreli; pren. Šuhaj dozrel v muža (Vaj.) dospel; myšlienka dozrela; Bola mi dozrela v hlave mienka (Gab.) vyvinula sa; pomery dozreli na (pre) revolúciu stali sa vhodnými; problém dozrel stal sa aktuálnym; dozreté umelecké dielo dokonalé;
nedok. dozrievať, -a, -ajú
dozrievať p. dozrieť1
podozrievať, -a, -ajú nedok.
1. (koho) mať, vyjadrovať, prejavovať podozrenie voči niekomu: Mňa podozrievať mu ani na rozum neprišlo. (Šolt.) Každá podozrievala muža z nevery. (Zgur.)
2. zastar. (čo) prejavovať pochybnosť o niečom, nedôverovať niečomu: U Vrchovského podozrievam motív ctižiadosti. (Hurb.)
upodozrievať, -a, -ajú nedok. (koho, koho z čoho) mať v podozrení, podozrievať: u. niekoho z klamstva, z krádeže, zo zločinu, z nevery; Pani každého upodozrieva zo zlého. (Tim.) Žena ho nemôže pochopiť, upodozrieva a stopuje ho na každom kroku. (Kuk.) Po rozhovore nás prestal upodozrievať. (Bedn.)