drevo, -a, -driev str.
1. vnútorná pevná hmota pod kôrou a lykom drevín (najmä stromov); rôznym spôsobom upravené kusy drevín: mäkké, tvrdé, bukové, dubové, osikové, javorové, stavebné, banské, palivové, polenové d., píliť, rúbať, hotoviť d.;
pren. nadávka neobratnému, nešikovnému, neohrabanému, hlúpemu človekovi: ty d.
● hovor.: spať ako d. tvrdo; sedieť (stáť) ako d. (ako kus d-a) nehybne, nečinne; byť ako d. (ako kus d-a), byť ako z d-a nešikovný, ľahostajný; sprostý (hlúpy) ako d. (ako kus d-a) veľmi; rásť ako d. v hore (o deťoch) bez dozoru, byť vo výchove odkázaný sám na seba; byť (kresaný) z tvrdého d-a o človeku tvrdej povahy, o človeku pevného charakteru; aké d., taký klin (prísl.) spôsob, postup podľa daných podmienok; dať si na sebe (na chrbte) d. rúbať dovoliť so sebou ľubovoľne nakladať, všetko pokorne, trpezlivo znášať; voziť d. do hory robiť zbytočnú robotu;
2. v ľudových názvoch rastlín: myšie d. ľuľok horkosladký;
drevný príd. vyrobený, získaný z dreva: d-é uhlie, d. ocot, lieh, olej;
drevový príd.: d. materiál; bot. d-é tkanivo;
drievko, -a, -vok, zried. i drevko, -a, -viek str. zdrob.
1. malý kúsok dreva, malé drevo, drievce;
2. bot. sladké drievko (Glycyrrhiza) rastlina s drevnatým pakoreňom; ľud. božie d. lykovec obyčajný;
drievce, -a, -vec, nár. i drevce, -a, -viec str. zdrob.