drevo -a driev s. org. látka utváraná prír. procesmi v kmeni, konároch a koreňoch stromov a krov; jednotlivý kus takej látky: mäkké, tvrdé d., bukové d., narúbať d-a; podložiť d-m;
pren. expr. nadávka nešikovnému človeku
● byť z tvrdého d-a (kresaný) veľa vydržať; expr. dať si na sebe, na chrbte d. rúbať, kálať pokorne znášať všetko; nosiť, voziť d. do hory, do lesa robiť zbytočnú robotu; rásť ako d. v hore vyrastať bez dozoru; spať ako d. tvrdo; aké d., taký klin;
drevný, drevový príd.: d-ná surovina, drvina, d-ný odpad, lieh; d-ové tkanivo;
drievko -a -vok s.
1. zdrob. k drevo
2. sladké d. rastlina so sladkým pakoreňom, bot. sladkovka Glycyrrhiza;
drievce -a -vec s. zdrob. expr.
drevo -va driev s. 1. ▶ organická hmota vznikajúca prírodnými procesmi v kmeni, konároch a koreňoch stromov a krov, významný materiál na ďalšie spracovanie a využitie: dubové, čerešňové, borovicové, ebenové d.; kvalitné, vzácne d.; mäkké, tvrdé d.; surové, suché d.; stavebné, banské d.; palivové, úžitkové d.; spráchnivené, smolnaté d.; naštiepané d.; siahovica dreva; ťažba, spracovanie kalamitného dreva; nábytok z tmavého dreva; ochrana dreva proti škodcom; píliť, rúbať d.; nachystať d. na zimu; kúriť drevom; praskanie dreva v kozube; obložiť steny drevom; výrobky z dreva; z dreva vyrezávaná kolíska; maľba na dreve; ovoc. jednoročné, dvojročné d.; d. viniča dobre vyzrieva 2. expr. ▶ nešikovný, neobratný človek; nadávka takému človeku; syn. poleno, tĺk, ťarbák, drúk: nebuď také d., pohni sa!; och, ty si ale d.!; Bože, vy ste drevá, aké som ešte nevidel. [J. Kroner] ◘ fraz. byť ako drevo/ako kus dreva a) neobratný, nešikovný (v práci, v tanci a pod.) b) meravý, strnulý (v správaní, v prejavovaní citov a pod.); byť dolámaný ako drevo/ako kus dreva veľmi unavený, zmorený; chrápe, akoby drevo pílil silno; ležať ako drevo nehybne, bez záujmu o okolie; niekoho, niečoho je ako dreva [v hore] veľa; spať ako drevo tvrdo, tuho; stáť ako drevo nečinne, nepohnute, nemôcť sa ani pohnúť (keď treba konať); byť z tvrdého dreva [kresaný] mať tvrdú povahu, veľa vydržať; dať si na chrbte/na sebe drevo rúbať/kálať pokorne znášať všetko; nebyť z dreva (o človeku) mať cit, cítiť, dokázať prežívať niečo al. súcitiť s niekým; nosiť/voziť drevo do hory/do lesa robiť zbytočnú robotu; píliť drevo chrápať; rásť ako drevo v hore vyrastať bez dozoru, bez výchovy, bez opatery rodičov, byť odkázaný sám na seba (obyč. o deťoch, o sirotách); zaklopať na drevo/po dreve zabrániť urieknutiu ◘ parem. aké drevo, taký klin; keď sa drevo rúbe, triesky lietajú ▷ zdrob. ↗ drievko; drevko ↗ drievko; drievce -ca -vec s. zdrob.: Odišiel som nakálať drievec a rozložiť oheň. [V. Mináč]; drevisko -ka -vísk s. zvel.: Radoval sa [kôň], že už nie je ošírovaný, že nemusí ťahať za sebou ťarchu drevísk. [P. Holka]
drevo p. nešikovník, ťarbák
chrápať 1. pri spaní vydávať hlasité hrdelné zvuky • fraz. expr. píliť drevo: chrápe, píli drevo, len sa tak ozýva • expr. chrapkať (mierne chrápať) • expr. pochrapkávať (prerušovane mierne chrápať)
2. p. spať 1
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár
drevo, -a, -driev str.
1. vnútorná pevná hmota pod kôrou a lykom drevín (najmä stromov); rôznym spôsobom upravené kusy drevín: mäkké, tvrdé, bukové, dubové, osikové, javorové, stavebné, banské, palivové, polenové d., píliť, rúbať, hotoviť d.;
pren. nadávka neobratnému, nešikovnému, neohrabanému, hlúpemu človekovi: ty d.
● hovor.: spať ako d. tvrdo; sedieť (stáť) ako d. (ako kus d-a) nehybne, nečinne; byť ako d. (ako kus d-a), byť ako z d-a nešikovný, ľahostajný; sprostý (hlúpy) ako d. (ako kus d-a) veľmi; rásť ako d. v hore (o deťoch) bez dozoru, byť vo výchove odkázaný sám na seba; byť (kresaný) z tvrdého d-a o človeku tvrdej povahy, o človeku pevného charakteru; aké d., taký klin (prísl.) spôsob, postup podľa daných podmienok; dať si na sebe (na chrbte) d. rúbať dovoliť so sebou ľubovoľne nakladať, všetko pokorne, trpezlivo znášať; voziť d. do hory robiť zbytočnú robotu;
2. v ľudových názvoch rastlín: myšie d. ľuľok horkosladký;
drevný príd. vyrobený, získaný z dreva: d-é uhlie, d. ocot, lieh, olej;
drevový príd.: d. materiál; bot. d-é tkanivo;
drievko, -a, -vok, zried. i drevko, -a, -viek str. zdrob.
1. malý kúsok dreva, malé drevo, drievce;
2. bot. sladké drievko (Glycyrrhiza) rastlina s drevnatým pakoreňom; ľud. božie d. lykovec obyčajný;
drievce, -a, -vec, nár. i drevce, -a, -viec str. zdrob.
(jedno) drevo; (bez) dreva; (k) drevu; (vidím) drevo; (ó) drevo!; (o) dreve; (s) drevom;
(tri) drevá; (bez) driev; (k) drevám; (vidím) drevá; (ó) drevá!; (o) drevách; (s) drevami;