drieť, drie, drú, rozk. dri nedok.
1. (čo) trieť, šúchať: obväz nesmie drieť ranu;
2. expr. (bezpredm. i na koho, komu) ťažko robiť, hrdlačiť, drhnúť: drieť od svitu do mrku; drieť na pánov; Už nikdy, nikdy dorast náš nepôjde cudzím zdarma drieť! (Ráz.-Mart.)
|| drieť sa
1. (o čo) trieť sa, šúchať sa, zachytávať sa: lano sa nesmie drieť o ostré predmety;
2. expr. ťažko robiť, hrdlačiť, drhnúť, drieť: drieť sa do úmoru; A Goljan so svojou úderkou sa dreli. (Hor.)
3. tlačiť sa, predierať sa, nasilu sa chcieť dostať niekam: Slnko cez obláčky vždy sa tuho drelo. (J. Kráľ) Židia sa dreli rovno k zástave. (Šolt.)
4. štud. slang. pejor. (čo i bezpredm.) usilovne sa učiť;
dok. k 4 nadrieť sa