družica1 -ce -žíc ž. ▶ prirodzené al. umelé teleso obiehajúce okolo ústredného kozmického telesa; syn. obežnica, satelit: zemská d. obiehajúca okolo Zeme; Zem je družicou Slnka; Mesiac je jedinou prirodzenou družicou Zeme; umelá d. Zeme vyrobená na Zemi a vynesená na obežnú dráhu; prieskumná vedecká d. určená na výskum Zeme, atmosféry, Slnka a ďalších telies; geostacionárna, meteorologická, navigačná, telekomunikačná d.; kozmická, vojenská, špionážna d.; obežná dráha družice; vypustiť družicu do vesmíru; televízne vysielanie prostredníctvom družice
družička -ky -čiek, zried. družica2 -ce -žíc ž. ▶ dievča v slávnostnom oblečení pri svadobných, prípadne pohrebných a cirkevných obradoch; spoločníčka družbu na svadbe: prvá, staršia, predná d. mladuchou vybraná nevydatá krstná dcéra, priateľka a pod., ktorá ju ako spoločníčka prvého družbu sprevádza v bielom; krojovaná d.; čierna d. oblečená v čiernom (na pohrebe dievčaťa); ísť priateľke za družičku, za družicu; vybrať si niekoho za družičku; mladého zaťa viedla prvá družička; družičky čakali v dome nevesty na ženícha; Muziku chcem, mama, keď ma budete pochovávať, muziku chcem a družičky. [D. Tatarka]