družka, -y, -žiek ž.
1. spoločníčka (napr. pri práci): d. v práci (Fr. Kráľ); Palicu lámem, družku blúdení. (Kost.)
2. kniž. priateľka, kamarátka: Prechádza sa (Ilona) so svojimi družkami. (Ráz.)
3. žena, ktorá žije s mužom v spoločnej domácnosti bez sobáša
● bás. d. života žena, manželka