Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

druhý čísl. rad.

1. k 2: d. ročník, rad; byť na d-om mieste; d-á svetová vojna, d. diel filmu; bolo to d-ho januára; skončiť o d-ej (hodine); pol druha, druhého litra; po prvé, po d-é (pri vypočítavaní); gram.: d. pád genitív; d. stupeň komparatív; d-á (slovesná) osoba; mat. d-á (od)mocnina; hud. d. hlas; hrať d-é husle i fraz. mať druhoradú úlohu; tech. d. rýchlostný stupeň

2. (vo vzťahu k prvý) kt. stojí na nižšej úrovni: d. tajomník veľvyslanectva; výrobky d-ej kvality

3. nasledujúci, budúci, ďalší (v čase): odložiť niečo na d. deň, týždeň; (na) d. raz inokedy

4. blíži sa význ. vymedz. zám., ďalší, iný; v mn. i ostatní: na to si vyber (niekoho) d-ho; d-í sa zabávali a on tam stál

5. (z dvojice) protiľahlý, opačný, náprotivný: d-á strana ulice, mince; preplávať na d. breh

6. kt. má funkciu pôvodného: jeho d-á vlasť; mať d. kľúč rezervný

7. v dvojici jeden, tento – d. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: jeden, tento sa namáha, d. leňoší; pomáhať jeden d-mu, vyhovárať sa jeden na d-ho

● d. svet záhrobie; odísť na d. svet umrieť; d. stav ťarchavosť; (informácia) z d-ej ruky nepôvodná; (to je) d-á strana mince iná stránka veci; jeden lepší, horší ako d. sú rovnakí; jedno s d-ým dovedna; rozprávať jedno cez d-é tárať; prejsť na d-ú stranu k protivníkom; jeden (ťahá) čihi, d. hota nezhodnú sa; → jeden (stojí) za devätnásť, d. bez jedného za dvadsať; → jedným uchom dnu a d-ým von

druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.

1. k 2: d. povedať niečo

2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.; odložiť niečo na d. na neskoršie

samodruhý príd.: s-á žena ťarchavá, tehotná;

samodruhosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

druhý čísl. rad.

druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad.

samodruhý; samodruhosť ‑i ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúci • nastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželka • druhý • ďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianoce • nový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domov • pren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dní • zried. príduci: príduci pondelok

druhýkrát, druhý raz p. inokedy, nabudúce

druhý 1. p. nasledujúci 1, budúci 2. p. iný 1, opačný 1

inokedy označuje čas deja al. stavu ako odlišný od pôvodného, očakávaného a pod., v inom čase; za iných okolností, pri inej príležitosti • druhý raz • druhýkrát: príďte inokedy, druhý raz • nabudúce (inokedy v budúcnosti): pokračovať budeme inokedy, nabudúce • zastar. budúcne (Tajovský, Timrava) • nár.: inakedy • indy • napodruhé

iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohár • ďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalší • inakší • odlišný • odchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodný • rozličný • rozdielny • nerovnaký • rôzny • rozmanitý • odchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, čísla • onaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúk • alternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakší • lepší • súcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človek • hovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty

nabudúce pri nasledujúcej príležitosti, v budúcnosti • najbližšie • zastar. najblíž: nabudúce, najbližšie si už dá väčší pozor • druhý raz • druhýkrát • inokedy: povieš mi o tom druhý raz, druhýkrát, inokedy • zastar. budúcne (Tajovský, Timrava) • na neskoršie • na neskôr • hovor. napotom (na neskorší čas): toto si necháme nabudúce, napotom • nár. napodruhé

nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom roku • druhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiť • budúci • nastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde oteplenie • kniž. následný: prejavili sa následné dôsledky choroby • chem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia

2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýto • tento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk

nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názory • epigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poézia • odvodený • druhotný • kniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložky • druhý • iný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľ • importovaný • cudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umenie • kniž. implantovaný: implantovaný názor

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

druhý čísl. rad.

1. majúci v poradí číslo dve, nasledujúci za prvým: d-á trieda, d-á smena, d-á svetová vojna, d-á polovica storočia; d. podpredseda; Mojmír Druhý, Václav Druhý mená panovníkov; mat. d-á mocnina, odmocnina, rovnica d-ého stupňa, umocniť, povýšiť na d-ú; gram. d. pád, d. stupeň, d-á osoba; hud. d. tenor, d. bas, d-é husle

● druhého (februára) druhý deň v mesiaci (februári); po druhé označuje druhý bod, druhý odsek (prednášky, programu ap.); kniž. v druhom rade potom;

2. nasledujúci, budúci: na d. deň, mesiac, rok, na d-é ráno, d-ého (od d-ého) dňa, d. raz, na d. raz;

3. iný, inakší: každý deň druhá omáčka (Kuk.); stal sa z neho celkom d. človek

● hovor. d. svet posmrtný život, záhrobie; odísť na d. svet zomrieť; byť v d-om stave v tehotenstve; prísť do d-ého stavu otehotnieť; zpráva z d-ej ruky nepôvodná; hovor. kúpiť z d-ej ruky od priekupníka; jeden lepší (horší) ako d. (od d-ého) obidvaja dobrí (zlí); hovor. jedno-druhé všeličo, to i ono; hovor. jedno s d-ým všetko spolu; jeden i d. obaja; jeden za d-ým (prichádzať, ísť) za sebou; jeden s d-ým, jeden d-ého, jeden d-ému ap. navzájom; rozprávať jeden cez d-ého súčasne, naraz, neusporiadane; rozprávať jedno cez d-é tárať, pliesť; jeden vedľa d-ého popri sebe; vešať sa jeden na d-ého na seba; jeden na d-om na sebe; hneď jeden, hneď d. striedavo;

4. v mn. č. druhí ostatní: Vicišpán odišiel medzi druhých hosťov. (Kal.)

5. protiľahlý, opačný: na d-ej strane ulice, cesty, rieky, prejsť na d. breh

● na jednej strane... na d-ej strane, z jednej strany... z d-ej strany jednak... jednak; z d-ej strany, na d-ej strane z iného hľadiska, stanoviska, inak; prejsť na d-ú stranu, do d-ého tábora k nepriateľom, k protivníkom;

6. podobný niekomu al. niečomu, taký ako niekto al. niečo: zvyk je d-á prirodzenosť

Morfologický analyzátor

samodruhý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) samodruhý; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhého; (hej) samodruhý!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(dvaja) samodruhí; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhých; (hej) samodruhí!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

mužský rod, neživotné

(jeden) samodruhý; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhý; (hej) samodruhý!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(štyri) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

ženský rod

(jedna) samodruhá; (bez) samodruhej; (k) samodruhej; (vidím) samodruhú; (hej) samodruhá!; (o) samodruhej; (so) samodruhou;

(tri) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

stredný rod

(jedno) samodruhé; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(štyri) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

samodruhý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) samodruhý; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhého; (hej) samodruhý!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(dvaja) samodruhí; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhých; (hej) samodruhí!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

mužský rod, neživotné

(jeden) samodruhý; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhý; (hej) samodruhý!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(štyri) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

ženský rod

(jedna) samodruhá; (bez) samodruhej; (k) samodruhej; (vidím) samodruhú; (hej) samodruhá!; (o) samodruhej; (so) samodruhou;

(tri) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

stredný rod

(jedno) samodruhé; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(tri) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

samodruhý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) samodruhý; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhého; (hej) samodruhý!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(dvaja) samodruhí; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhých; (hej) samodruhí!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

mužský rod, neživotné

(jeden) samodruhý; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhý; (hej) samodruhý!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(tri) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

ženský rod

(jedna) samodruhá; (bez) samodruhej; (k) samodruhej; (vidím) samodruhú; (hej) samodruhá!; (o) samodruhej; (so) samodruhou;

(tri) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

stredný rod

(jedno) samodruhé; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(tri) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

samodruhý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) samodruhý; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhého; (hej) samodruhý!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(štyria) samodruhí; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhých; (hej) samodruhí!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

mužský rod, neživotné

(jeden) samodruhý; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhý; (hej) samodruhý!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(dva) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

ženský rod

(jedna) samodruhá; (bez) samodruhej; (k) samodruhej; (vidím) samodruhú; (hej) samodruhá!; (o) samodruhej; (so) samodruhou;

(štyri) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

stredný rod

(jedno) samodruhé; (bez) samodruhého; (k) samodruhému; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhom; (so) samodruhým;

(dve) samodruhé; (bez) samodruhých; (k) samodruhým; (vidím) samodruhé; (hej) samodruhé!; (o) samodruhých; (so) samodruhými;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

samodruhý príd sám a ešte jeden: z czy wuly chodily Laczko Brodnyansky samodruhy poddany pana Jana Sunegha do Osskerdy k rychtarowy s. l. 1583; pryssel večer z Budetyna hagduch Colonellusow (Sskutel) samodruhj, dana gim wečera, masa y pečena, co zustalo žilina 1694; Ondreg Ssewczowjech samodruhy z czepamy wibehnucze na neho, chczely ho zabit beckov 1721