dvoriť nedok. uchádzať sa o náklonnosť ženy: d. spolužiačke
dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť
hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať si • hovkať si • lebediť si • povoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedí • expr. bahniť si (Andruška) • expr. dvoriť si (Kukučín) • dopriavať si • žičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľuje • odpočívať • oddychovať (po robote, námahe)
obletovať expr. uchádzať sa o náklonnosť niekoho • expr.: obletúvať • krútiť sa • točiť sa • fraz. mať sa okolo niekoho: obletuje vedúceho, krúti, točí sa okolo neho, aby získal prednosť; Musíte sa mať okolo našej mamy! • hovor.: kurizovať • brať na niekoho (pri prejavovaní ľúbostného citu): kurizoval spolužiačke, bral na susedu • dvoriť (vo vzťahu muža k žene): dvoriť dievčaťu • expr. hrkútať (okolo niekoho)
zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmi • hovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi von • expr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnosti • flirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtuje • dvoriť • hovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechce • líškať sa • podlizovať sa • pochlebovať • podkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstaveným • predchádzať si: predchádza si rodičov nevesty • expr. zastar.: fatinovať sa • fatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dvoriť si, -í, -ia nedok. ľud. odpočívať, hovieť si, venovať sa sebe: Ona má svoj vlastný svet, v ktorom si dvorí do vôle. (Kuk.)
dvoriť, zried. i dvoriť sa, -í, -ia nedok. (komu) uchádzať sa o priazeň, lásku ženy, zaliečať sa: Každej minúty použije, aby mi dvoril. (Tim.) Gavalieri dvorili sa pannám. (Hor.);
opak. dvorievať, -a, -ajú
podvoriť, zried. i podvoriť sa, -í, -ia dok. (komu) nejaký (obyč. kratší) čas dvoriť, lichotiť: Gavalier by radšej bol prišiel podvoriť peknej Júlii. (Ráz.) Zašiel do kuchyne, podvoril sa kuchárke. (Taj.)
|| podvoriť si zried. nejaký (obyč. kratší) čas si s niekým dvoriť: Žofka je uzrozumená s Komárom, išla si s ním podvoriť. (Kuk.)
vodvoriť sa, -í, -ia dok. nár. (do čoho, kam) usadiť sa, nasťahovať sa, nanosiť sa: Nebojte sa, že sa vám vodvorím do domu a budem na ťarchu. (kuk.); pren. Do jeho chyže vodvoril sa skoro staromládenecký neporiadok. (Vaj.)