dych dychu m. 1. ▶ vdychovanie a vydychovanie vzduchu, dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný, prerývaný, zrýchlený, ťažký d.; počet dychov za minútu; d. mu oťažel; d. sa mu zastavil; zadržať d.; strácať d. nemôcť dýchať, dusiť sa, ↗ i fraz.; vydržať, vystačiť s dychom môcť al. vládať dýchať pri behu, rýchlej chôdzi, ↗ i fraz.; spievať jedným dychom viazane, bez medzery; spevák musí úsporne narábať s dychom; No videli sme, že sa premáha a hlbokým dychom naberá síl. [M. Figuli]; Tep a dych sa vám zrýchlia, krvný tlak stúpne, zachvejete sa. [P. Karvaš]; neos. zarazilo mu d. na chvíľu prestal dýchať; Čosi jej udrelo do pŕs a vyrazilo jej dych. [H. Zelinová] znemožnilo jej dýchať
2. ▶ vydychovaný vzduch: nepríjemný, vínový d.; dychom si ohrievať ruky; cítil jej horúci d.; Dych hneď pri ústach menil sa na paru a sneh vŕzgal pod nohami. [M. Urban]; Vydýchol z úst pálivý dych. [A. Ferko]
3. ▶ pôsobenie, prejavovanie sa, vyžarovanie niečoho (obyč. v ovzduší, v prostredí): d. jari; studený d. noci; svieži d. tatranských končiarov; mrazivý dych smrti [F. Švantner]; vrcholky stebiel tráv, spálené horúcim letným dychom [V. Bednár]
◘ fraz. bežať/letieť ako bez dychu rýchlo; beží, ako mu len dych stačí veľmi rýchlo; [bojovať, pracovať] do posledného dychu do konca života, do smrti; dochádza mu dych al. dych mu nestačí al. nestačí s dychom nevládze, stráca sily, zaostáva; došiel mu dych vyčerpal sa, stratil všetky sily; druhý dych nové sily; chytať/chytiť druhý dych zbierať, nazbierať nové sily, novú životnú energiu, vzchopiť sa, vzpružiť sa; [povedať, prečítať niečo] jedným dychom naraz, bez prerušenia; [tvrdiť, dodať, povedať niečo] jedným dychom súčasne, zároveň (obyč. o veciach, ktoré si odporujú); každým dychom [byť za niečo] celou silou, celkom, úplne; lapať/zalapať po dychu usilovať sa nadýchnuť pri pocite nedostatku vzduchu (od prekvapenia, rozčúlenia, údivu a pod.); [ležať] bez dychu a) nedýchajúc b) v bezvedomí; mať krátky dych dlho nevydržať; naberať dych trocha si oddýchnuť po veľkej námahe, zbierať sily (na ďalšiu činnosť); nabrať dych/dychu a) nadýchnuť sa, začať normálne dýchať b) vzchopiť sa, vzpružiť sa; neostalo po niekom, niečom ani dychu zmizol, zmizlo; [počúvať, pozorovať, striehnuť] so zatajeným dychom napäto, sústredene; [počúvať] bez dychu s napätím, sústredene; [prísť, dobehnúť] bez dychu udychčaný, ledva dýchajúc; [sotva] lapať dych a) byť zadychčaný, ťažko dýchať b) nemôcť dýchať (od prekvapenia, rozčúlenia, úžasu a pod.); strácať dych nevládať ďalej, nestačiť so silami; vydržať/stačiť s dychom a) vystačiť so silami b) udržať tempo (v práci, v súťaži a pod.); vyrážať/vyraziť dych niekomu prekvapiť, ohromiť, omráčiť niekoho; zatajiť dych prestať dýchať (v napätí, v očakávaní, v strachu a pod.)