Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV priezviská

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

eštebák -a mn. -ci m. hovor. príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu;

eštebáčka -y -čok ž.;

eštebácky príd.: e-e spôsoby

ešte

I. prísl., blíži sa k význ. čast.

1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma; e. nekúria; môžem vojsť? – e. nie

2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja; prosím si e. kávy; povedať e. raz opäť, znova

3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú; e. o zdravie prídeš

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali; e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili

kliešte -í ž. pomn. nástroj umožňujúci pevné zovretie predmetov pri manipulácii s nimi: vytiahnuť klinec k-ami, štikacie k.; chirurgické k.; hydraulické k.

● držať ako v k-ach pevne; → ťahať z niekoho niečo (ako) k-ami;

kliešťový2 príd.;

klieštiky -ov m. pomn. zdrob.: k. na cukor

leštenec -nca m. miner. druh rudy, sírnik kovu: l. strieborný, olovený;

leštencový príd.

mešec -šca m.

1. vrecko, kt. sa zatvára stiahnutím šnúrky: plátenný, kožený m., m. na tabak

2. expr. peňaženka: načrieť do m-a;

meštek -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

eštebák ‑a mn. ‑ci m.; eštebáčka ‑y ‑čok ž.; eštebácky
ešte prísl., spoj. i čast.
ešteže prísl. i čast.
kliešte ‑í ž. pomn.; kliešťový; klieštiky ‑ov m. pomn.
leštenec ‑nca m.; leštencový

Slovník cudzích slov (akademický)

z r. 2005.

crashtest [kreš], kreštest -u m. ‹a› motor. skúška bezpečnosti automobilu nárazom do steny pri veľkej rýchlosti

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno

dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca aj • dokonca i • ešte • ešte aj • ešte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmieval • ba • ba aj • ba ešte • ba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustila • už aj: už aj navariť vie • sám: prišiel sám predseda • hovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

2. p. až 2

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ešte

I. prísl.

1. vyjadruje pri kladnom prísudku trvanie stavu, deja, vlastnosti (= stále, naďalej, doteraz, posiaľ, do označeného času), pri zápornom prísudku nezačatie deja al. stavu: Izba je ešte plná tmy. (Heč.) Leto je už tu a groší nemáme ešte. (Urb.) Poznať ma ešte tak nepoznajú. (Jes.)

2. vyjadruje (najmä v spojení s podst., zám. a čísl.) množenie niečoho, pridávanie, pribúdanie (= ďalej, okrem toho, viac): Gánil k stolu, kde sedeli ešte dvaja hostia. (Jes.) Nalejte ešte z tej konvice. (Jégé) Majstrove deti ešte dva-tri razy kukli cez sklené dvere. (Taj.); dajte mi ešte, ešte raz opäť;

II. časť.

1. v spojení s 2. st. zdôrazňuje vyšší stupeň vlastnosti al. množstva: môže byť ešte horšie (Letz); ešte viac; Na jeho miesto vystúpilo čosi ešte príjemnejšieho, ešte bezpečnejšieho. (Chrob.)

2. vo výraze ešte (len) i (aj) zdôrazňuje nasledujúci výraz (= dokonca): Či ty vieš, že sa v taký čas ešte len aj krpce pyskami na päty obúvajú? (Taj.)

3. v spojení s prísl. času má význam častíc už, hneď, ihneď: Odišiel ešte toho dňa k večeru. (Urb.) Musíš teda čím skorej, a to ešte dnes ísť do Levíc. (Kal.)

4. má význam modálnej častice (= hádam, možno azda): Ešte to naostatok odškriepiš! — Oni ťa ešte o život pripravia svojím darebáctvom. (Jégé)

5. vo výrazoch ešte ta, ešte len ešte, ešte-ešte vyjadruje pripúšťanie (= ako-tak, nejako, do istej miery): S ním sa znášal ešte ta, hoci mával s ním tuhé dišputy. (Kuk.) Bolo ešte len ešte, kým črieda nebola ďaleko od hôrok. (Kuk.) Vo dne takto ešte-ešte, iba vše v tmavom kúte čo ju kýsi strach prejde. (Taj.)

III. spoj. dvojčlenná ešte (ani)... už vyjadruje prípustku: Ešte ani nesvitlo, už ho vykúrila s podpopolníkom z domu. (Dobš.) Ešte sa len otec rodí, už syn po povale chodí. (hádanka) — Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili. (prísl.)

IV. cit. ešte čo, ešteže čo vyjadruje zdôraznený zápor al. údiv, prekvapenie: Ešte čo! — podotkla celkom nahnevane. (Kuk.) Ale, ba ešteže čo; to nech sa neboja. (Taj.) Richtár si zabil syna! — Ešteže čo? (Ráz.)

ešteže p. ešte

klieštenec, -nca m. človek zbavený pohlavných orgánov, eunuch

kliešte, -tí ž. pomn. nástroj na zachytávanie a vyťahovanie zatlčených klincov, na pridŕžanie, ohýbanie a odsekávanie kovových predmetov: železné k., zámočnícke, drotárske, kováčske k.; ťahať klince k-ami; lek. pôrodnícke k., zubárske k.; pren. Budeme ďalej hynúť v nemecko-maďarských kliešťach (Taj.) v jarme, útlaku

● zvierať ako v k-ach tuho, silno; byť v k-ach byť v úzkych, v bezvýchodnej situácii; dostať sa do k-í do ťažkého položenia; k-ami ťahať niečo z niekoho (napr. slová, priznanie) násilne;

kliešťový príd.: lek. k. pôrod pomocou pôrodníckych klieští;

klieštiky, -ov m. pomn. zdrob.: k. na cukor

leštenec, -nca m. min. druh rudy, sírnik nejakého kovu: l. strieborný, l. olovený;

leštencový príd.

leštený príd. vyleštený hladením, oblievaním lesklou hmotou a pod.: l. mramor, l-á keramika, l-é drevo

mešec, -šca m. vrecko, vrecúško, obyč. na tabak al. na peniaze: kožený, plátenný m.; m. s dukátmi, m. na tabak

● hovor. mať plný m. veľa peňazí, byť bohatý; pribudlo mu do m-a zbohatol; hľadieť len na m. hodnotiť, oceňovať podľa bohatstva; načrieť hlboko do m-a mať veľké výdavky; otvor m.! zaplať!; vyprázdni m. minúť peniaze; m. mu trpí na suchoty je bez peňazí, prázdny; nepopustiť m. z hrsti byť lakomý; byť otrokom bezodného mešca zhŕňať peniaze; plniť si m. na úkor iných vykorisťovať;

meštek, -a m. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brechať nedokonavé sloveso
(ja) brešem VKesa+; (ty) brešeš VKesb+; (on, ona, ono) breše VKesc+; (my) brešeme VKepa+; (vy) brešete VKepb+; (oni, ony) brešú VKepc+;

(ja som, ty si, on) brechal VLesam+; (ona) brechala VLesaf+; (ono) brechalo VLesan+; (oni, ony) brechali VLepah+;
(ty) brechaj, breš! VMesb+; (my) brešme, brechajme! VMepa+; (vy) brechajte, brešte! VMepb+;
(nejako) brechajúc, brešúc VHe+;
doriešiť dokonavé sloveso
(ja) doriešim VKdsa+; (ty) doriešiš VKdsb+; (on, ona, ono) dorieši VKdsc+; (my) doriešime VKdpa+; (vy) doriešite VKdpb+; (oni, ony) doriešia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doriešil VLdsam+; (ona) doriešila VLdsaf+; (ono) doriešilo VLdsan+; (oni, ony) doriešili VLdpah+;
(ty) dorieš! VMdsb+; (my) doriešme! VMdpa+; (vy) doriešte! VMdpb+;
(nejako) doriešiac VHd+;
eštebácky prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) eštebácky; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebáckeho; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(dvaja) eštebácki; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebáckych; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


mužský rod, neživotné

(jeden) eštebácky; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebácky; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(tri) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


ženský rod

(jedna) eštebácka; (bez) eštebáckej; (k) eštebáckej; (vidím) eštebácku; (o) eštebáckej; (s) eštebáckou;

(štyri) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


stredný rod

(jedno) eštebácke; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(dve) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;

eštebácky prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) eštebácky; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebáckeho; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(traja) eštebácki; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebáckych; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


mužský rod, neživotné

(jeden) eštebácky; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebácky; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(dva) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


ženský rod

(jedna) eštebácka; (bez) eštebáckej; (k) eštebáckej; (vidím) eštebácku; (o) eštebáckej; (s) eštebáckou;

(dve) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


stredný rod

(jedno) eštebácke; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(dve) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;

eštebácky prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) eštebácky; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebáckeho; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(traja) eštebácki; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebáckych; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


mužský rod, neživotné

(jeden) eštebácky; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebácky; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(štyri) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


ženský rod

(jedna) eštebácka; (bez) eštebáckej; (k) eštebáckej; (vidím) eštebácku; (o) eštebáckej; (s) eštebáckou;

(dve) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


stredný rod

(jedno) eštebácke; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(dve) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;

eštebácky prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) eštebácky; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebáckeho; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(traja) eštebácki; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebáckych; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


mužský rod, neživotné

(jeden) eštebácky; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebácky; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(štyri) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


ženský rod

(jedna) eštebácka; (bez) eštebáckej; (k) eštebáckej; (vidím) eštebácku; (o) eštebáckej; (s) eštebáckou;

(dve) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


stredný rod

(jedno) eštebácke; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(štyri) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;

eštebácky prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) eštebácky; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebáckeho; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(traja) eštebácki; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebáckych; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


mužský rod, neživotné

(jeden) eštebácky; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebácky; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(tri) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


ženský rod

(jedna) eštebácka; (bez) eštebáckej; (k) eštebáckej; (vidím) eštebácku; (o) eštebáckej; (s) eštebáckou;

(tri) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;


stredný rod

(jedno) eštebácke; (bez) eštebáckeho; (k) eštebáckemu; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckom; (s) eštebáckym;

(dve) eštebácke; (bez) eštebáckych; (k) eštebáckym; (vidím) eštebácke; (o) eštebáckych; (s) eštebáckymi;

eštebák podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) eštebák; (bez) eštebáka; (k) eštebákovi; (vidím) eštebáka; (o) eštebákovi; (s) eštebákom;

(traja) eštebáci; (bez) eštebákov; (k) eštebákom; (vidím) eštebákov; (o) eštebákoch; (s) eštebákmi;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

strážamešter m maď stupeň vojenskej a žandárskej hodnosti, strážmajster: czisarskemu stražamesstrowi, kteri ssiel s priežou do Tabora, darowano tolarou 13 zvolen 1644; francuskjemu stražamessterowj dalo se wjno kur 17. st; dali zme dar stražamessterowi dwa pari žltich čziziem krupina 1706; Joannes, slobodny strazamester husarsky w cysarskem regemente prešov 1784; vigiliarum magister: stražamesster ld 18. st

strážamešterstvo s maď hodnosť strážameštera: Báro dal mu (Pálovi) wětssj hodnost, powýssil geho na stražamesterstwó za to hrdinstwo mkh 1799

streštenie [-í] s konanie ako bez rozumu, bláznenie: končitohlawy a czelaty k streščeni nachylni gsau koa 17. st; deliramentum: bláznowstwj, stressťěnj wu 1750; mania: stressténj, blazniwost grp 1771

streštený príd konajúci ako bez rozumu, bláznivý: Luther knihy swe hroznimy gmenamy dabluw, odtržencuw ztresstenych naplnil duh 1723; dabel ty, kterych telesne posedl, tak sužy a trapy, že ge neme, ano y wstekle a zdresstene činy le 1730; delirus: zbláznený, ztresstený wu 1750; oni geg (Petra) držali za stressteného, ani ho gináč negmenowali vp 1764;
-e prísl: furiose: ztressťene pd 18. st;
-osť ž bláznivosť: amentia: stressťenost ap 1769; furiositas: ztressťenost pd 18. st; subst
s. m bláznivý človek: saleneho, sweg hlawy, mnohomislneho a wstekleho neb stressteneho a popudyweho gest nemožne wecy predsebrat kob 1666

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Břešťeňí Břešťeňí břešťeťi břešťeťi ešťe ešťe Gešťer Gešťer gešťerčí gešťerčí gešterka gešterka

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko BEŠTENDIGOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
Priezvisko BEŠTENDIG sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
Priezvisko BEŠTEROVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SEREĎ, okr. GALANTA – 2×;
Priezvisko BEŠTER sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SEREĎ, okr. GALANTA – 3×;
Priezvisko BREŠTENSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 13×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 4×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 1×;
STARÁ TURÁ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
TRENČIANSKE TEPLICE, okr. TRENČÍN – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
Priezvisko BREŠTENSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 12×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 3×;
STARÁ TURÁ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
TRENČIANSKE TEPLICE, okr. TRENČÍN – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
Priezvisko BRIEŠTENSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 2×;
TURČIANSKE TEPLICE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
VEĽKÁ ČIERNA, okr. ŽILINA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
Priezvisko BRIEŠTENSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

ešte: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a ešte svinskejšie zdochnutie ≈ a ještě svinštější zdechnutí
Ešte boli štyri týždne ≈ Ešte boli styri týždne
ešte nenávistnejšie a pohŕdavejšie ≈ ještě nenávistněji a pohrdavěji
ešte nevoľníkom a robotoval ≈ ještě nevolníkem a robotil
ešte strrrašnejšieho zubáča a ≈ ještě strrrašnějšího zubatce a
prirátame ešte Vozataja delfského ≈ připočteme ještě Vozataje delfského
Reynoldsovo vojsko ešte tragickejšie ≈ Reynoldsovo vojsko ještě tragičtější
sa trochu prejsť, egreštek ≈ se trochu projít, angreštičko
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a Joe boli ešte ≈ and Joe were still
ako Libby, ale ešte ≈ than Libby, but still
alebo ešte v Londýne ≈ or still in London
ešte len desať mesiacov ≈ only ten months yet
ešte na Houston Street ≈ still on Houston Street
ešte tribún, a preto ≈ still tribune, and therefore
ešte v meste alebo ≈ still in town or
ešte vyššie, a rýchlo ≈ higher still, and quickly
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor