ekológia -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ náuka o vzťahoch organizmu k prostrediu a medzi organizmami navzájom (vrátane človeka): humánna e., e. človeka skúmajúca vzťah človeka k životnému prostrediu; krajinná e., e. krajiny skúmajúca vzťahy medzi prírodnými a spoločenskými prvkami krajiny v určitom prostredí; sociálna e. skúmajúca zákonitosti medzi spoločenskými skupinami a ich (priestorovým, geografickým, sociálnym a kultúrnym) prostredím, socioekológia; priemyselná e. skúmajúca vplyv priemyselných podnikov na životné prostredie; etnogr. e. folklóru podmienky existencie a život folklóru v jeho prirodzenom prostredí
2. biol. ▶ zložité vzťahy živých organizmov a prostredia, v ktorom žijú: e. lesa, mora, dunajských ostrovov; e. plazov; narušiť ekológiu krajiny; pren. e. modernej spoločnosti vzájomné ovplyvňovanie, spätná väzba jednotlivých javov
3. ▶ oblasť, sféra ochrany prírody a starostlivosti o životné prostredie, environmentalistika: e. v stavebníctve; riešiť problém ekológie veľkomiest; spolupracovať na úseku ekológie; pren. Poézia bola pre nás ekológiou duše, povedané dnešným slovom. [J. Šimonovič] prostriedkom na zachovanie vnútornej čistoty
4. ▶ učebný al. študijný predmet: základy ekológie; doktorand ekológie