emanácia -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. odb. ▶ proces vyžarovania, vytekania, výron: toxické emanácie z horiacich uhoľných brikiet; pokojná atmosféra a jej emanácia [P. Strauss] 2. psych. ▶ vyžarovanie psychickej energie z ľudského organizmu: e. vôle 3. filoz. ▶ proces vznikania jednotlivého z istého jednotiaceho základu (z božstva, idey) 4. chem., fyz. ▶ rádioaktívny plynný izotop radónu, ktorý uniká do okolitej atmosféry: rádiová e.
emanácia, -ie ž.
1. vyžarovanie;
2. plynný prvok, ktorý vzniká pri rozpade niektorých rádioaktívnych látok: rádiová e.;
emanačný príd.: e-á teória svetla