exekúcia -ie ž. výkon súdneho al. iného úr. rozhodnutia týkajúceho sa najmä dlžôb; nútené úr. zhabanie a predaj: daňová e.; podliehať e-ii;
exekučný príd.: e. predaj, výmer;
exekučne prísl.: e. vymáhať dlhy
exekučný -ná -né príd.
exekučný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s exekúciou; vykonaný, vykonávaný exekúciou: exekučná činnosť; exekučné konanie; e. spor; pracovník exekučného oddelenia; vydať e. príkaz; prijať e. zákon; doručiť e. výmer; exekučná komora stavovská organizácia exekútorov; práv. e. titul rozhodnutie ako podklad na nariadenie exekúcie
exekúcia -ie ž. ‹l›
1. práv. výkon, uskutočnenie súdneho, úradného al. iného rozhodnutia, postihujúci najmä dlžníkov: daňová e.; e. na plat; e. majetku
2. zastar. výkon hrdelného trestu, najmä poprava;
exekučný príd.: e. výmer;
exekučne prísl.: e. vysťahovať
exekúcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. práv. výkon práva štátnou mocou proti osobe, ktorá sa zdráha splniť úradný príkaz; vykonanie, uskutočnenie súdneho rozhodnutia: daňová, súdna e.; nariadiť, viesť e-iu;
2. zried. výkon trestu, obyč. trestu smrti, poprava: Palicovali väzňov, často až na smrť. Na takéto exekúcie vždy sa schádzalo obecenstvo. (Jégé);
exekučný príd.: e. zákon, e-á moc, e-é konanie; e. súd vykonávajúci exekúciu;
exekučne prísl.: e. vymáhať dlžoby