existencia -ie ž.
1. iba jedn. bytie, jestvovanie: e. Boha, hmoty; národná e.; boj o (holú) e-iu
2. iba jedn. zamestnanie, postavenie: mať zaistenú e-iu
3. hovor. pejor. osoba, človek: čudná e. podozrivý človek; stratená e. kto v živote neobstál;
existenčný príd. k 1, 2: e. boj; e-é minimum životné;
existenčne prísl.: e. zaistený
existenčne [-t-] prísl.
existenčne [-t-] prísl. ▶ z hľadiska existencie, živobytia, materiálne, finančne (z hľadiska potrieb na prežitie): pomôcť niekomu e.; zabezpečiť niekoho e.; e. závislý od rodičov; cítiť sa e. ohrozený; e. dôležitý zápas rozhodujúci o ďalšej existencii, trvaní
existencia -ie ž. ‹l›
1. to, čo existuje, je, trvá (zámenne so samotným súcnom, bytím): e. národa; e. hmoty
2. charakter toho, čo existuje: (v scholastike) Božia e.; e. stvorených bytí (v protiklade k esencii); (u Heideggera) charakteristika ľudského bytia (Dasein), (v existencializme) ktorý sa vzťahuje na absolútne individuálnu, slobodne sa sebavytvárajúcu osobu, vymykajúci sa racionálnemu uchopeniu predchádzajúcej esencie
3. živobytie, postavenie: mať zabezpečenú e-iu
4. expr. človek, osoba: pochybná e.;
existenčný príd.: e-é podmienky; log. e. kvantifikátor operátor určujúci, že existuje neprázdna množina predmetov (aspoň jeden); – e-é starosti; e-é minimum;
existenčne prísl.: e. závislý
existenčne → existencia
existencia, -ie ž.
1. jestvovanie, bytie: e. sveta, hmoty; národná e.;
2. živobytie, postavenie, zamestnanie: mať zaistenú, zabezpečenú, ohrozenú e-iu; boj o e-iu;
3. pejor. osoba, človek: pochybná e. človek neistého povolania; pomýlená e. človek s pomýleným povolaním; stratená e. človek, ktorý sa nevie uplatniť;
existenčný príd.: e. boj, e-é potreby; e-é minimum súhrn potrieb nevyhnutných pre udržanie života;
existenčne prísl.