fókus -u m. odb. ohnisko (význ. 2);
fókusový príd.: f-á vzdialenosť;
fokálny príd. lek. ložiskový
fókus -su pl. N -sy m. ⟨lat.⟩ 1. fyz. ▶ bod, do ktorého sa zbiehajú svetelné lúče po lome al. odraze; syn. ohnisko 2. mat. ▶ bod, ktorého vzdialenosť od ľubovoľného bodu danej kužeľosečky je v stálom pomere k vzdialenosti toho istého ľubovoľného bodu od určitej priamky; syn. ohnisko 3. lek. ▶ hlavné ložisko chorobného procesu, nákazy: infekčný f.; f. v oblasti hlavy a krku
fókus -u m. ‹l› odb.
1. fyz. bod, ktorým skutočne al. zdanlivo prechádzajú lúče rovnobežné s hlavnou osou šošovky al. zrkadla; mat. pevný bod, ktorého vzdialenosť od ľubovoľného bodu danej kužeľosečky je v stálom pomere k vzdialenosti tohto ľubovoľného bodu od určitej priamky
2. lek. ložisko;
fokálny2 príd.
1. fyz. ohniskový: f-a vzdialenosť
2. geod. f. bod ležiaci v polovici vzdialenosti medzi hlavným bodom a podnožníkom snímky rovinného územia
3. lek. ložiskový, miestny
fókus p. ohnisko 2
ohnisko 1. miesto, kde horí oheň • vatrisko (miesto, kde sa robieva oheň): otvorené ohnisko, sedieť pri vatrisku
2. fyz. bod, v ktorom sa sústreďujú lúče pri svojom lome al. odraze • fyz. fókus: ohnisko, fókus šošovky
3. p. stredisko 1, zdroj
fókus, -u m.
1. fyz. ohnisko šošoviek, do ktorého dopadajú lúče rovnobežné s osou;
2. geom. bod, polohou ktorého sú definované kužeľosečky;
3. lek. hlavné ložisko chorobného procesu, nákazy, ohnisko;
fókusový príd. k 1, 2: f-á priamka, f-á vzdialenosť;
fokálny príd. k 3: f-e ložisko
(jeden) fókus; (bez) fókusu; (k) fókusu; (vidím) fókus; (ó) fókus!; (o) fókuse; (s) fókusom;
(dva) fókusy; (bez) fókusov; (k) fókusom; (vidím) fókusy; (ó) fókusy!; (o) fókusoch; (s) fókusmi;