farba, -y, -rieb ž.
1. vlastnosť predmetov vnímaná zrakom: biela, modrá, červená, žltá, zelená, čierna, sivá, fialová f., svetlá, tmavá f., teplá, studená f., trávová, hrášková, čerešňová, jahodová, citrónová, pomarančová, cviklová, pastelová f., krikľavá, meňavá f., tehlová f., základná, doplnková f., živé, pestré f-y, dúhové f-y; f. kričí je krikľavá
● hrať všetkými farbami (o veci) byť veľmi pestrý; (o človeku) byť v rozpakoch; striedavo sa červenať a blednúť (napr. od hanby, od rozpakov a pod.); meniť f-y (ako chameleón) byť veľmi nestály; vyjsť s f-ou (von), priznať f-u priznať pravdu, povedať pravdu; prejaviť svoju mienku; kresliť, maľovať, opisovať niečo ružovými, dúhovými (čiernymi) f-ami priaznivo, v dobrom svetle (nepriaznivo, v zlom svetle); vyjadrovať sa ako slepý o f-ách bez skúseností, neodborne;
2. farbiaca látka, farbivo: olejová, vodová, chemická, bronzová, laková, hĺbkotlačová, fermežová, maliarska f.; nanášať f-u, miešať f-y; f-y splývajú;
3. sfarbenie pleti; výzor tváre: f. pleti; mať dobrú, zdravú, prirodzenú f-u;
4. znak, symbol národnej al. štátnej príslušnosti: národné f-y, f-y československej štátnej zástavy
● hájiť národné f-y reprezentovať ako športovec (napr. pri pretekoch);
5. pri hre v karty červeň, zeleň, žaluď al. guľa;
6. fon. zafarbenie tónov, samohlások, vnímané sluchom, timbre: f. tónu samohlásky;
farbový príd. zried.: f-á výroba;
farbička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.