fenomén1 -a mn. N -i m. ‹f < g› človek, ktorý mimoriadne vyniká v určitom smere: matematický f.
fenomén2 -a mn. N -y m. ‹f < g›
1. filoz. jav, všetko, čo sa javí v zmyslovej skúsenosti, čo je dané v bezprostrednom náhľade vecí (op. noumenon)
2. mimoriadny, neobyčajný jav, úkaz: vzácny f.; f. doby
3. lek. príznak choroby pozorovateľný zmyslami: poklopový f.; f. zastavenia srdca
4. bot., ekol. komplex výnimočných úkazov, ktoré vznikajú v krajnom (hraničnom) prostredí a prejavujú sa aj na zložení flóry a fauny v určitej krajine: vrcholový, krasový f.; (v urbanistike) prírodný útvar výrazne spolupôsobiaci na štruktúru mesta;
fenoménový príd.