funkcia -ie ž.
1. hodnosť spojená s povinnosťou, (úr.) postavenie: štátna f., f. vedúceho; zastávať, vykonávať, mať f-iu, zbaviť f-ie, uvoľniť z f-ie
2. poslanie, platnosť, význam: dorozumievacia f. reči
3. fungovanie, chod, činnosť: dobrá f. obličiek
4. mat. vzájomná závislosť veličín: kvadratická f.;
funkčný príd.: f-é obdobie, f-á hodnota; f-á porucha;
funkčne prísl.;
funkčnosť -i ž.
funkčne 2. st. -nejšie prísl.
funkčne prísl. 1. ▶ vzhľadom na vykonávanie funkcie, hodnosti spojenej s určenou činnosťou a povinnosťami; syn. služobne: f. vyššie postavený pracovník; f. dôležitá osoba; f. mladí sudcovia; je f. najstarší; f. postupovať 2. ▶ vzhľadom na funkciu ako oblasť pôsobenia niečoho, zameranosť na nejaký cieľ, účel; syn. funkcionálne: f. riadený informačný systém; f. chápaná scénografia; f. vybavená kuchyňa; f. odlišné časti budovy; Ilustrácie tak funkčne dopĺňajú zmysel. [LT 1998]
funkčný príd.
1. odb. týkajúci sa funkcie 1, úlohy, pôsobnosti niečoho, súvisiaci s funkciou, zameraný na ňu, majúci funkciu, účelový: f. zreteľ; f-é hľadisko; f. vzťah; f-á závislosť; lingv. f-á lingvistika skúmajúca jazykové javy z hľadiska ich funkcie pri dorozumievaní; f. štýl určený funkciou, zameraním jazykového prejavu; f-á vetná perspektíva aktuálne členenie; chem. f-á skupina zoskupenie atómov v molekule určujúce reaktívnosť a chemické vlastnosti danej látky
2. mat. f-á rovnica vyjadrujúca funkciu 2; f-á postupnosť ktorej členy sú funkcie; eltech. f. elektronický blok
3. súvisiaci s funkciou vo verejnom živote al. v úrade: f-é obdobie; f-é miesto; f. plat odmena za prácu vyplývajúcu z funkcie
4. týkajúci sa fungovania činnosti, chodu niečoho: lek. f-é vyšetrenie; f-é poruchy krvného obehu; odb. f-á vzorka slúžiaca na preskúšanie, overenie a vyhodnotenie funkčných vlastností;
funkčne prísl.: ústrojenstvo f. zložité
funkcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. závislá, podmienená, špecializovaná činnosť, úkon: základná f. orgánov, životná f.;
2. úloha, povinnosť; úradné poslanie, hodnosť, postavenie: čestná, úradná f., mať, vykonávať, zastávať f-iu, zbaviť dakoho f-ie, uvoľniť dakoho z f-ie;
3. platnosť, význam: f. slova;
4. mat., fyz., chem. vzájomná závislosť veličín;
funkčný príd. vyplývajúci z funkcie, daný funkciou; súvisiaci s funkciou: f. vzťah, f-á hodnota, f. štýl, f-á architektúra; f-é obdobie spojené s vykonávaním dajakej funkcie; f. prídavok patriaci za vykonávanie dajakej funkcie;
funkčne prísl.: f. zdôvodnený;
funkčnosť, -ti ž.
funkčne, funkčný p. funkcia