gúľať nedok. (kuľac)
1. csl kotúľať, valiť niečo guľaté: Zatúkli ho do bečki a gúlali do Dunaja (Jablonové MAL); Velké skali gúlali na téj kosačke, aj koleso dolámali (Dobrá Voda PIE); Negúlaj uš ten škopek! (Val. Belá PDZ); A totu capinu zme použivaľi, drevo vikrucadz abo kuľac s capinu i pri nakladaňu (Smižany SNV); A tag me kuľaľi po žemi a biľi s paľicami (Rem. Hámre SOB); gúľať (Bobrovec LM, Hor. Lehota DK)
2. jzsl vyrovnávať, valcovať oráčinu, mladé siatiny valcom: Gúlá sa zem len tedi, ke_cú hrudi (Kunov SEN); Volakedi zme gúlali role z válkom jedzinákom (Brestovany TRN); Ket pójdež gúlat, pogúlaj aj mne! (Vaďovce MYJ); Treba jarini gúlat, abi bola rovnéjšá zem (Dol. Súča TRČ)
3. stržit, jzsl spracúvať cesto váľkom: Na gúlaňie slížov bov válek, ja mám takíto bez rúčok (V. Maňa VRB); Gúlala son cesto tuším na perki a sa mi to lepilo (Zavar TRN); gúlat na slíže (Lukáčovce HLO); gúlat (Záblatie TRČ)
4. jzsl hladiť, vyrovnávať šatstvo starým spôsobom na mangli al. vaľkovacím piestom: Ale košele, gace, pu̯achti to sa moseu̯o gúlat (Hlboké SEN); Konopné šúchi ešče bapki gúlali na válku a pricískali z valchuvácím piéstom, abi sa to uhladzilo (Brestovany TRN); Usušené šati sa poton gúlali na válku a hladili s pístom (Rumanová HLO)
5. záh hrať v kolky: V ňedzelu sme gúlali ceu̯é otpou̯edňí (Brodské SKA); Chu̯apec staviau̯ kolki a otec gúlau̯ (Jablonové MAL)
gúľať sa nedok. (kuľac śe)
1. csl kotúlať sa, váľať sa: Potom zme si vimisľeľi, že sa iďeme guľaď do potuočka (Or. Jasenica DK); A tí snahové gule sa poton gúlali dole strechu kandál vaččé (Brestovany TRN); Soldzi śe jej kuľaľi jag hrachi (Markušovce SNV)
F. ke_ca baránki gúlajú po oblohe, bude pekne (Blatné MOD) - o miernom pohybe zvlnených drobných obláčikov
2. jzsl expr. ťažko, ťarbavo sa pohybovať (o nízkom tučnom človeku): Níská a tlstá boli, len sa tag gúlali, ked išli po vlici (Malženice HLO); Uš sa len tag gúlali (Velčice TRČ)
kuľať p. gúľať
kuľať sa p. gúľať sa