Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hľadať, -á, -ajú nedok. (koho, čo)
1. usilovať sa, snažiť sa nájsť: h. huby, h. stratený predmet, h. cestu, h. očami niekoho; h. rudu, vodu v zemi; h. poklad; h. niečo na mape; Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. (prísl.)
● hľadať ihlu (špendlík) v kope sena o zdĺhavej, piplavej, obyč. bezvýslednej práci; hovor. žart. h. včerajší deň o márnom, zbytočnom hľadaní; nemá tu čo hľadať nemá tu čo robiť, netreba ho tu; Čo tu hľadáš? (výraz podivenia al. nevôle nad prítomnosťou niekoho niekde) Čo tu chceš? Čo hľadal, to našiel (to má). Kto čo hľadá, nájde (prísl.) obyč. iron. o niekom, koho niečo zlé, nepríjemné zaslúžene postihlo;
2. snažiť sa získať niekoho, niečo, snažiť sa dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. pomocníka, priateľa; h. byt, prácu, miesto, zamestnanie; h. si skrýše (o zveri); h. potravu, útulok, útočište; h. šťastie, h. oporu, pomoc u niekoho, h. vychodisko;
3. pátrať po niekom, po niečom, snažiť sa zistiť, objaviť niekoho, niečo: h. zbeha, vinníka; h. pravdu; h. koreň zla; h. príčinu niečoho; h. vinu na niekom;
opak. hľadávať, -a, -ajú
nahľadať, -á, -ajú dok. (čo, koho) hľadaním získať, nájsť: Mal dosť trápenia, kým toľkých nahľadal. (Heč.)
|| nahľadať sa (koho, čoho) veľa, dlho hľadať: Ach, čo sme sa ich nahľadali všade! (Tim.)
ohľadávať, -a, -ajú nedok. zried. (koho, čo) skúmavo obzerať, prezerať, skúmať: Pokročili k dverám domu a ohľadávali ich.. (Jégé);
dok. ohľadať, -á, -ajú
pohľadať, -á, -ajú dok. (čo, koho) pousilovať sa, vynasnažiť sa niečo, niekoho nájsť, vyhľadať: Zvrtla sa pohľadať papierik. (Tim.) Ja idem pohľadať hostinec. (Kuk.) Nevravte, radšej choďte ujka pohľadať. (Stod.); p. niekoho pohľadom; pren. To je dievča, aké treba pohľadať (Al.) akých je málo.
prehľadať, -á, -ajú dok. (čo) dôkladne poprezerať, prekutať s cieľom nájsť niečo: p. dom, izbu; p. zásuvky; Prehľadali sme krovie. (Ondr.);
nedok. prehľadávať, -a, -ajú
vyhľadať, -á, -ajú dok. (čo, koho) vynaložiť určité úsilie o nájdenie niečoho, niekoho, hľadaním nájsť, vypátrať: v. knihu v knižnici; Vyhľadali sme si pohodlné miestečko medzi vrbinami. (Záb.) Konôpka vyhľadal v batožine čistý kus plátna. (Jégé) Pôjdete otca vyhľadať. (Tim.) Schodili sme všetky končiny, aby sme ťa vyhľadali. (Hviezd.); kniž. Stránky ma vyhľadali na byte (Stod.) navštívili; v. (si) nevestu, ženu vybrať, zvoliť (si), nájsť (si);
nedok. vyhľadávať i vyhľadúvať, -a, -ajú
vyhľadávať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho) usilovať sa, snažiť sa nájsť, hľadať: Ktože bude Adama vyhľadávať, keď sa niekam podeje? (Jégé) Vyhľadávali tajné skrýše. (Hruš.) Šafárik potreboval vyhľadávať spisy. (Škult.)
2. (čo) s obľubou sa niekde zdržovať, niečo robiť ap.: mať niečo rád, mať záľubu v niečom: v. spoločnosť, priateľstvo; Ľudia vyhľadávali jej pomoc. (Jégé) Vlastislav vyhľadával boje. (Škult.)
3. zried. (čo od koho) domáhať sa niečoho, požadovať niečo: Má potvrdenie, že platil, nebudú môcť vyhľadávať od neho znova. (Kuk.);
dok. k vyhľadať