Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

habkať nedok. expr.

1. hmatať: h. rukou okolo seba, h. v tme

2. tápať: h. v práci

3. zmätene, nesúvisle hovoriť: pri odpovedi h-á

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
habkať ‑á ‑ajú nedok.

habkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. expr. 1. (kde; po čom) ▶ hmatom niečo hľadať; podľa hmatu (rukou) sa orientovať, hmatať; syn. hmatkať, šmátrať: h. okolo seba; h. v tme; habkal pred sebou vystretými rukami; habkal po vypínači; Habkám po vreckách - bez úspechu. [Š. Žáry]; Poslepiačky habkal v skrinke s elektrickými hodinami. [P. Štrelinger]; Potom sme ešte chvíľu habkali okolo drsných stien. [SRo 2003]
2. (ø; čo) ▶ nesúvisle, zmätene sa vyjadrovať; rozpačito, trhano hovoriť (bez organickej poruchy), zadŕhať sa; syn. jachtať: v rozpakoch habkám; hlbokým hlasom čosi habkal; nevedela, čo povedať, habkala; muž habkal nejaké slová; zväčša len bezmocne habkal
3. (ø; v čom) ▶ byť neistý, bezradný, tápať: h. v práci; habkám - myšlienky mám zmätené; Aj keď som v niektorých predmetoch vynikal, v iných som habkal. [V. Šikula]; Ešte stále habkáte, donekonečna diskutujete, hľadáte koncepciu, nové metódy. [I. Izakovič]
dok. k 2zahabkať

habkať expr. 1. neisto, trhano hovoriť (bez organickej poruchy reči) • zadŕhať sazadrhávať sajachtaťzajachtávať sahovor. koktať: habká, zadŕha sa, jachce, nevie, čo má v rozpakoch povedať; od strachu sa zajachtáva, kokce

p. aj zajakať sa, hovoriť

2. p. tápať 1 3. p. hmatať


hmatať dotýkať sa rukou a tým vnímať hmatom • expr.: macaťšmátrať: v tme hmatáme, maciame, šmátrame okolo sebaexpr.: hmatkaťmackaťhabkať: hmatká, macká, habká po vypínačinár.: mataťmatkať (Dobšinský)nahmatávaťohmatávaťexpr. ohmatkávať (hmatom zisťovať, skúmať): nahmatáva si tep; ohmatáva ovocie a vyberá mäkké kusy


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


tápať 1. neisto sa pohybovať (obyč. sa pritom zachytávať rukami) • expr. habkať: postupuje pomaly, tápe, habká v tmeexpr. šmátrať sa: šmátra sa potme

2. byť neistý, bezradný (v konaní a pod.) • blúdiť: tápu v pochybnostiach; myseľ mu blúdi v neistote

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

habkať, -á, -ajú nedok. expr.

1. (po čom i bezpredm.) hmatať, ohmatávať niečo, obyč. hmatom niečo hľadať, zisťovať, neisto, podľa hmatu, hmataním (rukou) sa pohybovať, orientovať (napr. v tme): Habkala mi rukou po rukách a pleciach, aby sa presvedčila, či som tam skutočný. (Fig.) Habkal rukou okolo nej a nemohol ju nájsť. (Fig.) Bola by habkala ako potme. (Tat.)

2. neisto, bezradne si počínať, tápať: V oblasti našej prózy bolo omnoho viacej bezradnosti a habkania ako v poézii. (Mráz)

3. (bezpredm. i čo) zmätene, nejasne, nesúvisle, trhane, rozpačite hovoriť: Habká, nevediac, ako sa brániť. (Tim.); zajakavé, popletené, nesúvislé habkanie (Fr. Kráľ); (Chlap) začal habkať akési slová. (Bod.)

Morfologický analyzátor

habkať nedokonavé sloveso
(ja) habkám VKesa+; (ty) habkáš VKesb+; (on, ona, ono) habká VKesc+; (my) habkáme VKepa+; (vy) habkáte VKepb+; (oni, ony) habkajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) habkal VLesam+; (ona) habkala VLesaf+; (ono) habkalo VLesan+; (oni, ony) habkali VLepah+;
(ty) habkaj! VMesb+; (my) habkajme! VMepa+; (vy) habkajte! VMepb+;
(nejako) habkajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor