harmonický [-n-] -ká -ké príd. 1. 2. st. -kejší ▶ vyznačujúci sa harmóniou, vzájomnou ucelenosťou, vyváženosťou svojich prvkov, častí; syn. vyvážený, ucelený, súladný; op. disharmonický: harmonické dielo; harmonická výchova; harmonická osobnosť; h. telesný a duševný vývin; harmonická zladenosť farieb; h. reliéf zo zeme a skál; maľby s textom vytvárajú h. celok □ fyz. harmonický pohyb kmitavý periodický pohyb spôsobený silou úmernou výchylke a orientovanou vždy proti tejto výchylke; harmonická veličina striedavá veličina s periodickým časovým priebehom, daná sínusovou al. kosínusovou funkciou; harmonický oscilátor objekt vykonávajúci kmitavý periodický pohyb; mat. harmonický rad nekonečný číselný rad prevrátených hodnôt prirodzených čísel; harmonický priemer kladných čísel ich počet vydelený súčtom ich prevrátených hodnôt; harmonické funkcie riešenia Laplaceovej rovnice 2. 2. st. -kejší ▶ založený na harmónii, súlade, na vzťahu vyplývajúcom zo vzájomného rešpektovania; syn. idylický, pokojný; op. disharmonický: h. pár; harmonická rodina; harmonické manželstvo; harmonické spolunažívanie susedov; harmonické medziľudské vzťahy; žiť v harmonickom zväzku; narušiť h. partnerský súlad; často spomínal na pokojnejšie, harmonickejšie časy 3. hud. ▶ zakladajúci sa na harmónii, súzvuku; súvisiaci s harmóniou; op. disharmonický: h. obrat, spoj; harmonická hudba; harmonická stupnica molová stupnica so zvýšeným siedmym stupňom; harmonické funkcie vzťahy súzvukov k centru