harmonika -y -ník ž. hud. nástroj, v kt. tóny vznikajú kmitaním jazýčkov v prúde vzduchu: ústna h.; ťahacia h. akordeón;
pren. hovor.: kĺbový autobus; šaty robia na chrbte h-u krčia sa
● naťahovať sa ako h. do šírky al. dĺžky;
harmonikový príd.
harmonikový [-n-] -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na harmoniku, hudobný nástroj; súvisiaci s harmonikou; určený pre harmoniku; hraný na harmonike: harmonikové klávesy, gombíky; h. virtuóz; harmoniková melódia; harmonikové sólo 2. hovor. ▶ tvarom al. spôsobom pohybu pripomínajúci ťahaciu harmoniku: veľký h. kufor; historický h. fotoaparát; h. chrbát knihy; h. autobus veľkokapacitný kĺbový; harmonikové šatníkové dvere posuvné zhrnovacie; h. priechod medzi vozňami; Koč bol veľký pre šesť osôb a mal aj harmonikovú strechu. [L. Ťažký]
harmonika -y ž. ‹g›
1. hud. samoznejúci nástroj, v ktorom je sústava kovových jazýčkov rozochvievaná vzduchovým prúdom: ťahacia h.; fúkacia, dychová, ústna h.; pianová h.; chromatická h.
2. vec podobná (ťahacej) harmonike: h. zobrala všetkých cestujúcich kĺbový autobus; h. radiátora; z trojstupu sa stala h.;
harmonikový príd.: h-é mechy – h-é dvere; h-á brána skladacia
harmonika, -y, -ník ž.
1. druh jazýčkového hudobného nástroja: ústna, fúkacia, ťahacia, chromatická h.
● roztiahnuť tvár ani h-u (Ráz.) do širokého úsmevu; ťahať sa ako h. o roztiahnutom zástupe;
2. niečo poskladané do hustých záhybov ako mechy na ťahacej harmonike (napr. zriasená časť čižmy pri členku): Ale čižmy nedajbože obuť. V harmonike sa mi noha zastavovala. (Jes.);
(jeden) harmonikový; (bez) harmonikového; (k) harmonikovému; (vidím) harmonikového; (ó) harmonikový!; (o) harmonikovom; (s) harmonikovým;
(štyria) harmonikoví; (bez) harmonikových; (k) harmonikovým; (vidím) harmonikových; (ó) harmonikoví!; (o) harmonikových; (s) harmonikovými;
(jeden) harmonikový; (bez) harmonikového; (k) harmonikovému; (vidím) harmonikový; (ó) harmonikový!; (o) harmonikovom; (s) harmonikovým;
(tri) harmonikové; (bez) harmonikových; (k) harmonikovým; (vidím) harmonikové; (ó) harmonikové!; (o) harmonikových; (s) harmonikovými;
(jedna) harmoniková; (bez) harmonikovej; (k) harmonikovej; (vidím) harmonikovú; (ó) harmoniková!; (o) harmonikovej; (s) harmonikovou;
(dve) harmonikové; (bez) harmonikových; (k) harmonikovým; (vidím) harmonikové; (ó) harmonikové!; (o) harmonikových; (s) harmonikovými;
(jedno) harmonikové; (bez) harmonikového; (k) harmonikovému; (vidím) harmonikové; (ó) harmonikové!; (o) harmonikovom; (s) harmonikovým;
(štyri) harmonikové; (bez) harmonikových; (k) harmonikovým; (vidím) harmonikové; (ó) harmonikové!; (o) harmonikových; (s) harmonikovými;