havarovať dok.
1. utrpieť haváriu: lietadlo h-lo, h-né auto
2. spôsobiť, zažiť haváriu: šofér h-l, h-li na autostráde
havarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie dok. 1. ▶ (o dopravných prostriedkoch) utrpieť haváriu, dopravnú nehodu: lietadlo havarovalo; raketoplán havaroval pri pristávaní, po štarte; havaroval autobus s turistami; predať havarované auto na súčiastky; Včera havaroval štvorbob Talianska. [Vč 1964] 2. (na čom; s čím; ø) ▶ spôsobiť, zažiť haváriu, dopravnú nehodu; stať sa účastníkom havárie: h. na motorke; jedného dňa nešťastne havaruje na aute; vodič havaroval na rovnej ceste; Vlani aj havarovali, ale nič sa im nestalo. [A. Chudoba]; Nestačil sa ani ohriať na vojne a už havaroval s nákladiakom. [J. Puškáš] 3. ▶ náhle prestať fungovať, poškodiť sa, pokaziť sa: v továrni havaroval reaktor na výrobu herbicídu
havarovať dok. utrpieť haváriu: auto h-lo; havarované lietadlo
havarovať utrpieť haváriu (o dopravných prostriedkoch) • hovor. nabúrať (havarovať nárazom do niečoho): auto havarovalo, nabúralo
havarovať, -uje, -ujú dok. utrpieť haváriu: lietadlo, auto havarovalo; pilot s lietadlom havaroval