histamín -nu pl. N -ny m.
histamín -nu pl. N -ny m. ⟨gr.⟩ biochem., farm. ▶ bezfarebná látka nachádzajúca sa v tkanivách, spôsobujúca sťahovanie hladkých svalov, najmä priedušiek, rozširovanie kapilár, zvýšenie cievnej priepustnosti a pod.: účinky histamínu; h. sa uvoľňuje pri alergických reakciách zo žírnych buniek
histamín -u m. ‹g› biochem., farm. zásaditá látka majúca významnú úlohu ako mediátor niektorých nervových spojov a v lekárstve pri vzniku alergií;
histamínový príd.
histamín, -u m. organická zlúčenina v tkanivách živočíchov a rastlín;