hitlerizmus -mu m.
hitlerovec -vca pl. N -vci m.
hitlerovský -ká -ké príd.
hitlerizmus -mu m. ▶ nemecká nacistická ideológia, režim a hnutie hlásiace sa k A. Hitlerovi: nástup hitlerizmu v Nemecku; agresivita hitlerizmu; Každá obrana proti hitlerizmu, ktorý si chce podmaniť celý svet, je správna. [DF 2001]
hitlerovec -vca pl. N -vci m. ⟨VM⟩ ▶ prívrženec nemeckého nacistického vodcu A. Hitlera a jeho politiky: boj proti hitlerovcom; dobyvačné ciele hitlerovcov; Keby som mal komu povedať, že pomáha hitlerovcom, bol by som to v zlosti vybrechol. [L. Ťažký]; S budovaním centrály sa začalo už v roku 1930, teda tri roky pred tým, ako sa hitlerovci dostali k moci. [Sme 1996]
hitlerovský -ká -ké príd. ⟨VM⟩ ▶ súvisiaci s nemeckým nacistickým vodcom A. Hitlerom, s hitlerovcami, prívržencami jeho politiky; charakteristický pre hnutie i režim hlásiaci sa k A. Hitlerovi; pripomínajúci A. Hitlera a jeho ideológiu: hitlerovská ríša; hitlerovské Nemecko; hitlerovské expanzívne plány; hitlerovská okupácia; h. nacizmus; porážka hitlerovského vojska; h. fanatik; h. teror
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hitlerizmus -mu m. ‹VM› nem. nacistická ideológia, režim a hnutie hlásiace sa k vodcovi A. Hitlerovi, nacizmus
hitlerovec -vca m. ‹VM› stúpenec A. Hitlera, nem. fašista, nacista
hitlerovský príd. ‹VM› súvisiaci s A. Hitlerom, s hitlerizmom, nacistický: h. teror;
hitlerovsky prísl.
hitlerčík, -a, mn. č. -ci m. novin. pejor. hitlerovec
hitlerizmus, -mu m. fašistické hnutie vedené Adolfom Hitlerom
hitlerovec, -vca m. prívrženec A. Hitlera a jeho politiky
hitlerovský príd. súvisiaci s Hitlerom, s hitlerizmom: h-á okupácia, h-é Nemecko