hlúb -a m. zhrubnutá vnútorná časť niekt. zeleniny al. listov: kapustný h.;
pren. expr. nadávka sprostému;
hlúbový príd.: h-á zelenina;
hlúbik -a m. zdrob.
1. k hlúb
2. spodná časť niekt. húb: valcovitý h.
hlúb -ba pl. N -by m. 1. ▶ zhrubnutá vnútorná časť hlávkovej zeleniny al. zhrubnutá časť niektorých listov: kelový, karfiolový, brokolicový h.; šťavnaté hlúby repových listov; vyrezať h. z kapusty; Chudoba už jedla miestami pagáče z kapustných hlúbov, z otrúb a pilín. [A. Lacková-Zora] 2. region. ▶ nôžka huby, hlúbik: červivý h.; obrovské hríby satany s tmavočerveným hlúbom 3. obyč. sg. expr. ▶ hlúpy človek (obyč. v nadávkach): h. nechápavý; ty h. sedliacky; No vidíš, ty hlúb kapustný. [V. Mináč]; A čo už ja poviem, takýto starý hlúb, tomu neveriť bolo by najväčšie pľuhavstvo. [F. Hečko] ◘ fraz. sprostý ako hlúb veľmi hlúpy ▷ zdrob. ↗ hlúbik
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
hlúb, -a m. koštiaľ hlávkovej zeleniny (kapusty, kelu, karfiolu); noha huby;
pren. (o človekovi) hlupák, sprosták: reč, ktorú porozumie aj hlúb nechápavý (Ráz.-Mart.);
hlúbový príd.: h-á zelenina, h-á polievka;
hlúbik, -a m. zdrob.
(jeden) hlúb; (bez) hlúba; (k) hlúbu; (vidím) hlúb; (ó) hlúb!; (o) hlúbe; (s) hlúbom;
(dva) hlúby; (bez) hlúbov; (k) hlúbom; (vidím) hlúby; (ó) hlúby!; (o) hlúboch; (s) hlúbmi;