hlúposť p. hlúpy
hlúpy, 2. st. hlúpejší príd.
1. (o človeku) s obmedzenými rozumovými schopnosťami, nie múdry, nechápavý, tupý, sprostý (op. múdry): h. človek; h-á hus nadávka hlúpej žene; h. Jano, h. Kubo rozprávkové postavy, pren. nadávka hlúpemu človekovi, hlupák
● hovor. expr. h. ako teľa, h. ako poleno veľmi; hovor. byť z niečoho h. nechápať niečo, nemôcť niečo pochopiť; robiť sa h-ym nevedomým;
2. prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť, nemúdry, nevtipný, nerozumný, nezmyselný, prázdny: h-a odpoveď, h. výraz tváre, h-e reči, h-e klebety, h. žart, vtip;
3. hovor. expr. negatívne hodnotený, nepríjemný, protivný, odporný, nechutný: h-a situácia; Nemám ešte prebratú históriu divadla. Hlúpy predmet. (Stod.) Prečo nerozbije tie hlúpe obloky, aby ich dierami vtieklo trochu slnečného zlata. (Gráf)
4. hovor. expr. nepredpokladaný, náhodný: mať h-e šťastie; h-a náhoda;
5. zried. malicherný, malej hodnoty: h-a výhovorka (Urb.); Pri hlúpych klebietkach prečkali, kým prefrčia ženy. (Heč.)
6. ľud. neomastený, nemastný: h-a švábka (Stod.); h-e jedlo (Al.);
hlúpo prísl. nerozumne, nemúdro, sprosto: h. si počínať, h. hovoriť, h. sa spytovať na niečo, h. vyzerať, h. sa pozerať, dívať;
hlúposť, -ti ž.
1. (bez mn. č.) nedostatok múdrosti, nevedomosť, sprostosť, zadubenosť: ľudská h.;
2. nerozumná reč, nerozumný čin: tárať, robiť h-i;
3. maličkosť, pletka: hromžiť, hnevať sa pre každú h.