hladký, 2. st. hladší príd.
1. majúci rovný, uhladený, nie drsný, nie hrubý povrch: h. kmeň, h-á doska; h-á pleť, tvár; h-á múka nie hrubá; h. ako sklo, ako ľad veľmi; šport. h. beh po dráhe bez prekážok;
2. jednoduchý čo do tvaru, prostý, bez ozdôb: h. účes, h-é šaty; h-á látka bez vzorky; h-é očko (pri pletení) jednoduché, nie obrátené; h-é steny, h-á omietka bez vzorky, bez ozdôb; typ. h-á sadzba jednoduchá, jedným typom;
3. uhladený, vycibrený, jemný: h-é verše (Vaj.); Tablicove hladké preklady (Vlč.); obyč. pejor.: h. hlas, h-á reč, h-é slová; Pán Potocký bol hladký človek. (Kal.)
4. nerušený, bez prekážok, bez ťažkostí, ľahký: h. chod stroja, výroby; h. návrat, prístup; lek. h. priebeh choroby bez komplikácií;
do hladka, na hladko; hladko, 2. st. hladšie prísl.: h. vydláždená ulica, h. oholená tvár, h. pričesané vlasy, h. ušité šaty; všetko išlo h. bez ťažkostí, bez prekážok; h. sa dostať z niečoho ľahko, bez ťažkostí;
hladkosť, -ti ž.