hlas -u m.
1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.; poznať niekoho po h-e; mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať; zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom
2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ
3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.
4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky
5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov
● h. ako zvon zvučný; mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý; vnútorný h. vedomie, svedomie; h. krvi vedomie príbuznosti; h. citu, rozumu cit, rozum; poslúchať h. srdca spravovať sa citom; pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať; kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas; psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;
hlasový príd.: h-é orgány, h. fond;
hlasovo prísl.: h. indisponovaný;
hlások -ska m. zdrob. expr. k 1, 2: detský h.
● nemôcť vydať (zo seba) ani h-a nemôcť prehovoriť;
hlasisko -a s., v jedn. i m. zvel.