hlas, -u m.
1. zvuk, ktorý vydávajú ľudia, zvieratá i veci: ľudský h. zvuk, ktorý vzniká periodickým chvením vzduchového stĺpca nad hlasivkami; zvierací h.; h. zvonov, huslí, hudobných nástrojov; nepočuje svoj vlastný h. prekrikujú ho; h. mu zlyhal, h. sa mu zasekol náhle prestal hovoriť
● Psí hlas do neba nejde (nepríde) (porek.) zloprajné reči sa nesplnia; bibl. h. volajúceho na púšti márne volanie, pren. márna snaha, márne podnikanie;
2. celkový ráz ľudskej reči, spevu, závislý od stavby rečových orgánov; výška, sila, zvučnosť ľudskej reči: vysoký, nízky, hlboký, silný, slabý, jemný, mäkký, drsný, hrubý, tichý, trasľavý, škrekľavý h.; meniť, zvýšiť, znížiť h.; h. ako zvon jasný, zvonivý; hovor. má h. ako deravý hrniec dutý a chrapľavý; poznať niekoho po h-e; hud. spevný h., cvičený, školený h.; hovoriť nosovým h-om fufnať; hovoriť zvýšeným h-om hnevlivo, rozhorčene; stratiť, strácať h. schopnosť spievať (u spevákov);
3. jedna z dvoch al. niekoľkých melódií v hudobnej skladbe; spevný part vo vokálnom súbore: spievať prvý, druhý h.; rozpísať h-y rozpísať spevnú al. hudobnú partitúru pre jednotlivých členov sboru;
4. mienka, názor, náhľad; prejav mienky, vôle: h. ľudu, h. tlače, h-y kritiky; protestné h-y; ozývajú sa h-y proti niečomu
● vnútorný h. svedomie; h. krvi pocit pokrvnosti; ísť za h-om srdca konať podľa citu; h. rozumu, svedomia rozum, svedomie; pozdvihnúť h. proti niečomu protestovať;
5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbách: dať niekomu svoj h.; prijať, zvoliť niekoho väčšinou h-ov, všetkými h-mi; získať 60 % h-ov;
hlasový príd. k 1, 2: h-é orgány; h. otvor hlasivková štrbina; h. fond, h-á technika (u speváka);
hlasovo/-e prísl. čo sa týka hlasu: h. a intonačne zvládnuť part;
hlások, -sku/-ska m. zdrob. expr. k 1, 2 slabý, jemný, vysoký hlas: detský h.; ani h-a nemohol zo seba vydať;
hlasisko, -a str. i m. zvel. k 1, 2