hlas -su pl. N -sy m. 1. ▶ zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ľudský h.; hlboký, silný, hrubý, nízky mužský h.; mäkký, nežný, tichý, škrekľavý ženský h.; slabý, jemný, tenký detský h.; chrapľavý, trasľavý, mrzutý, unavený, zodratý starecký h.; teplý, láskavý matkin h.; školený, kultivovaný h.; nosový h. fufnavý; ľadový h. chladný, neprívetivý; suchý h. odmeraný, neosobný; zamatový h. mäkký, príjemný; kovovo znejúci h.; plačom vysilený h.; modulácia, výška, sila hlasu; príjemné zafarbenie hlasu (herca); hulákanie mutujúcich hlasov; mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať; meniť, stíšiť h.; stratiť, strácať h. schopnosť spievať (u spevákov); poznať niekoho po hlase; hovoriť patetickým, slávnostným, vyrovnaným, zaliečavým, medovým hlasom; odpovedať hromovým, plačlivým, previnilým, prestrašeným, hnevlivým, zlostným hlasom; napodobňovať cudzie hlasy; započúvať sa do tlmených, škriepnych hlasov; zvýšiť h. ↗ i fraz.; začal sa jej chvieť h.; h. mu zlyhal náhle prestal hovoriť; h. mu preskakuje mení výšku a intenzitu; Tri hodiny presedeli bez hlasu. [H. Zelinová] bez slova 2. ▶ zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtáčí h.; kuvičí h. ↗ i fraz.; h. husieľ; zádumčivý h. harmoniky; mrmlavý h. basy; hobojový h.; počúvať h. zvonov; napodobniť h. cvrčka; Zobúdzajú sa a silnejú rozmanité hlasy letnej prírody. [J. Lenčo] 3. hud. ▶ jedna zo zložiek skladby; spevný part: spievať prvý, druhý h.; orchestrálne hlasy; rozpísať hlasy spevnú al. hudobnú partitúru 4. náb. ▶ (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) označenie jedného z ôsmich cyklických nápevov: dnes je nedeľa ôsmeho hlasu 5. ▶ spôsob chápania skutočnosti a jeho prejav; syn. mienka, postoj, názor: protestný, oponujúci h.; h. ľudu ↗ i parem.; načúvať hlasu odborníkov; zaznamenať hlasy kritiky; ozývajú sa, zaznievajú rozhorčené hlasy o porušovaní ľudských práv; hlas slobody a demokracie proti militarizmu a diktatúre [NP 1983] □ Hlas Ameriky americká rozhlasová agentúra vysielajúca programy v rozličných jazykoch (jej vysielanie pre Slovensko sa skončilo vo februári 2004) 6. ▶ rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niekoho, niečoho, pri hlasovaní: voličský h.; preferenčný h. hlas určujúci poradie kandidáta (na volebnej listine a pod.); dať niekomu svoj h.; sčítať hlasy; získať vo voľbách najväčší počet hlasov; schváliť niečo väčšinou hlasov; zvoliť riaditeľa všetkými hlasmi; predseda má rozhodujúci h. ◘ fraz. hlas ako [deravý] hrniec chrapľavý, zachrípnutý hlas; hlas ako hrom veľmi silný hlas; hlas ako med zaliečavý, líškavý hlas; hlas ako pilník/nôž ostrý hlas; hlas ako zvon/organ zvučný hlas; hlas krvi vedomie príbuznosti; hlas mu uviazol v hrdle al. hlas sa mu zasekol v hrdle nemohol ďalej hovoriť (od dojatia, vzrušenia, prekvapenia); hlas rozumu rozum, racionálne pohnútky; kniž. hlas volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas, podporu; ísť za hlasom [svojho] srdca konať podľa citu, riadiť sa citom; kuvičí hlas al. kuvičie hlasy pesimistická predpoveď; nepočuje svoj vlastný hlas prekrikujú ho; pozdvihnúť hlas proti niekomu, niečomu protestovať; vnútorný hlas svedomie človeka; zvýšiť hlas povedať niečo s hnevom ◘ parem. hlas ľudu, hlas Boží názor najširších vrstiev obyvateľstva je rozhodujúci; psí hlas do neba nejde/nepríde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu ▷ hlások -ska pl. N -sky m. zdrob. expr. k 1, 2: tenučký detský h.; piskľavý, slabučký h.; v telefóne sa ozval trasľavý, nesmelý h.; prihovárať sa tichým hláskom; Do ticha zaznie bojazlivý chlapčenský hlások: - Adela, Adela, poď otvoriť! [L. Ťažký] ◘ fraz. nevydať [zo seba] ani hláska neprehovoriť ▷ hlasisko -ka -sísk s., v sg. i m. zvel. expr. k 1, 2: hlbočizné h.; Až sa človek ľaká, odkiaľ sa taký hlasisko berie, akoby ani nie z ľudského hrdla. [V. Mináč]