hlasitý príd. hlasný, hlučný: h. smiech, hovor;
hlasito, hlasite prísl.;
hlasitosť -i ž.
hlasitosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, čo je hlasité, čo dobre počuť; syn. hlasnosť: h. smiechu, kriku 2. ▶ miera intenzity zvuku: znížiť, zosilniť h. rádia; nastaviť h. vokálov a gitár; zvoliť typ a h. zvonenia telefónu; regulovať h. hovoru v slúchadle; Súkromné televízie vysielajú reklamy čoraz hlasnejšie v porovnaní s hlasitosťou hlavnej relácie. [InZ 2001]
hlasitý príd. ktorý dobre počuť, silno znejúci, hlučný, hlasný: h. hovor, smiech, plač;
hlasite/-o prísl.: h. rozprávať, h. sa smiať, h. oddychovať;
hlasitosť, -ti ž.
(jedna) hlasitosť; (bez) hlasitosti; (k) hlasitosti; (vidím) hlasitosť; (ó) hlasitosť!; (o) hlasitosti; (s) hlasitosťou;
(dve) hlasitosti; (bez) hlasitostí; (k) hlasitostiam; (vidím) hlasitosti; (ó) hlasitosti!; (o) hlasitostiach; (s) hlasitosťami;