hlava ž.
1. csl časť ľudského al. zvieracieho tela krkom spojená s trupom: Ďiouke male čez hlavu preďelenej vlase choňíkom (Čelovce MK); Sviňa má aj lopatki, pod hlavou je škraňa, pizg je frňák, ten sa vipucuje do huspeňini (V. Maňa VRB); A on vzau̯ meč a fík mu hu̯avu dole (Jablonové MAL); Vimeňiľi kalapi na hlave a každi ulapil poharik (Rozhanovce KOŠ); úďená hlava (Ábelová LUČ)
L. začesac sebe hlavu (Sobrance) - učesať sa; Na šecko enem hu̯avú kívau̯ (Jablonové MAL) - prisviedčal; pokrucil z hlavu (Sečovce TRB) - prejavil nesúhlas; krúťiď hlavou na_daśím (Rim. Píla RS) - vyjadrovať počudovanie; brňí mi v hlave (Mošovce MAR), brndžälo mu v hlave (Sása RS) - cítim, cítil v hlave tupú bolesť; úmrčia hlava (Lišov KRU) - lebka
F. má hu̯avu ako šop (Zázrivá DK), má hlavu ani súdok (Nandraž REV), hlavu ma jak kijaň (Studenec LVO), taku ma hlavu jak korcufka (Dl. Lúka BAR), má hlavu jak korec (V. Šariš PRE) - veľmi veľkú; mau̯ hlavu jako pipíška (Podhájska VRB) - malú; hlava mala jak pesc, jag labdečka (V. Šariš PRE) - veľmi malá; hu̯ava sträpatá ako borovica (Zázrivá DK), hlava jako kuoš (Zuberec TRS), hu̯ava jak slepičí kudolisko (Kuchyňa MAL) - veľmi strapatá; má hlavu aňi klát (Jasenová DK) - oťaženú od únavy; kameňe ako hlavi (Pukanec LVI) - veľmi veľké; padá sňeh ako vrapśacie hlavi (Rim. Píla RS) - vo veľkých chumáčoch; taká búrka padala ako vrapcova hlava (Čelovce MK) - ľadovec vo veľkých kusoch; tak som sa s teho zľákou̯, ež mi v hlave streklo (Dol. Lehota DK) - veľmi som sa zľakol; hlava sa mi krútila (V. Bielice TOP), zakrucilo śe mu v hlave, zamotalo śe mu v hlave (Závadka SOB), veľmi in do hlave prišlo (M. Teriakovce RS), hlava sä mi dák kručí (Krokava RS), hlava mä nesla hät (Kobeliarovo ROŽ) - mám, mal som, dostal, dostali závrat; hlava mu prevažuje (Mošovce MAR), hlava sä mu prevažuje (Žaškov DK), hlava śe kiva a nohi dirgaju (Závadka SOB) - je opitý; do hu̯avi im udreu̯o (Podkonice BB), víno mu uďerilo do hlavi (V. Bielice TOP), zbehou̯ mu trúnog do hlave (Čelovce MK), stanulo mu z ruki do hlavy (Udavské HUM) - opil sa; mau̯ uš kuz aj v hlave (Rat. Zdychava RS), mieu̯ ve hu̯avie (Kuchyňa MAL) - bol (trocha) opitý; kus si aj vipijem, nag mi hlavu zavráčí (Sása REV) - nech ma alkohol omámi; iďem si kuz hlavu zložiť (Rat. Bystré REV) - trochu si pospať; nemá ďe hlavu zložiť (Revúca) - nemá kde bývať; hlavu zvesiť (V. Bielice TOP) - zosmutnieť; ňevešaj hlavu! (Ležiachov MAR) - nestrácaj nádej; ňebolí ma pre to hlava (Rim. Píla RS), o to ma hlava nebolí (Lukáčovce HLO), mia hu̯ava na_tím nebolí (Brodské SKA), mňe hlava ňeboľi za to (Sobrance) - netrápi ma to, nestarám sa o to; ňeviem, ďe mám hlavu (V. Bielice TOP), ňezna, dze jej hlava stoji (Brezina TRB) - mám, ma veľa roboty, veľké starosti; si_nám uš preruostou̯ cez hlavu (Rim. Píla RS) - prestal nás poslúchať; ťi bi si sa mi už aj na hlavu visogaťiu̯ (Tisovec RS), chlapčisko mu pomali po hlave budze tancovac (Brezina TRB), po hlave bi mu skákau̯ (Nižná TRS) - veľa si dovoľuješ, dovoľuje; postavöu̯ sa na hlavu (Prievidza) - stal sa neústupným; staväu̯ sa na hlavu (Ležiachov MAR) - tvrdošijne odporoval; kec_ca aj na hlavu postavíš (Lukáčovce HLO), hoc še na hlavu postavime (Brezina TRB) - nech urobíš, urobíme hocičo; hlavou múr ňepreboríš (Nedožery PDZ), múr hlavou neprebiješ (Bobrovec LM) - zbytočne sa namáhaš; ňetreb hlavu o sťenu! (Krivá DK) - zbytočne sa netráp; tera_si klčie hlavu o sťenu (Ležiachov MAR) - ľutuje neuvážený čin; dala sa rezat miu̯ého Janka hu̯ava-nehu̯ava (Jablonové MAL), čepcovau̯ ho hu̯ava-nehu̯ava (Brodské SKA), mlaciľi chlapčiskou hlava-ňehlava (Úbrež SOB) - kade zasiahli, bezohľadne; po hlave ho, skia ňeokrívie! (Rim. Píla RS) - žart. dobre ho ubi; notárka ma ot patóv aš po hlavu opkukávala (Ružindol TRN) - pozorne si ma prezrela; obľig ho do novoho od hlavi po peti (Brezina TRB), od hlavi po peti (V. Bielice TOP) - celého, celkom; mám roboti više hlavi (Lazany MAR) - veľmi veľa; mam ce dozdz aš prez verh hlavi (Markušovce SNV) - zunoval si sa mi; joho zahrada bula dolu hlavu (Vranov) - dolu kopcom; ňemá to aňi hlavi, aňi peti (Rim. Píla RS), šak to nemá hu̯avi aňi pati (Stráže n. Myj. SEN) - je to zmätené, nezmyselné; aj hlavu bi stracil, kebi ju ňemal na krkoch (Bošáca TRČ) - je veľmi zábudlivý; na hlavu spadnutí (Ležiachov MAR) - hlúpy; hlavu sebe zaviazal (Hatalov MCH) - oženil sa; príďe o hlavu (Prievidza), donde o hu̯avu (Jablonové MAL), hňet śi o hlavu meňši (Závadka SOB) - zahynie, zahynieš; ľem teľo že sme peti i z hlavami ňeohabeľi pod murom (Rozhanovce KOŠ) - skoro nás zabilo; dokľa hlava hore, ta budzeme uše robic (Sobrance) - kým žijeme; ňedau̯ bi som na to hlavu (Kláštor p. Zniev. MAR) -nie som si tým istý; na to bi ťa bolo, ale hlavu pot koleso aňi za svet! (Vieska n. Žit. ZM) - myslíš iba na hlúposti; šianam vaše staršie hlavi (Brvnište PB) - (pred hrubým výrazom al. hanlivou informáciou) prepáčte, s odpustením; boskaj ma, ko_ci hlavu do peci vopchám! (Rim. Sobota) - nezáleží mi na tebe, nestojím o tvoj názor; vidzíš ju, hu̯ava šedzivá! (Kuchyňa MAL) - koná neprimerane svojmu veku
2. csl sídlo vedomia a duševných schopností, rozum, pamäť, myseľ: Omráčelo mi to hlavu za chvílu a poto_mi to prejšlo (Kľak NB); Planú hlavu máž na rachúnok (Rochovce ROŽ); Ked je víno reské, si trochu vipijú, čo im hlavu pomútí (Hlohovec); Ta dze ja mam hlavu na toto?! (Vranov)
L. má dobrú hlavu (Báhoň MOD), má bistrú hlavu (Prievidza), má múdru hlavu (Krivá DK), má otvorenú hlavu (Rim. Píla RS) - ľahko sa učí, je chápavý; to je hlava! (Lukáčovce HLO) - je múdry; má tvrdú hlavu (Ružindol TRN), má tupú hlavu (Krivá DK), má naňidž hlavu (Ležiachov MAR) - ťažko chápe, ťažko sa učí; ja už ňemam hlavu (Spiš. Podhradie LVO) - už mám slabú pamäť; má ťaškú hlavu (Rim. Píla RS) - a) je ospalý b) je opitý; Má śistú hlavu (Rim. Píla RS) - je triezvy; robí hlavou (Krivá DK), robi soz hlavu (Čemerné VRN) - robí duševnú prácu
F. ma hlavu jak śito (V. Šariš PRE) - je zábudlivý; hodzi jag bez hlavi (Markušovce SNV) - nevníma okolie; beží ako bez hlavi (Rim. Píla RS) - bláznivo; má svoju hlavu (Rim. Píla RS) - je tvrdohlavý; má hlavu na svojo_mesťe (Rim. Píla RS) - je rozumný, rozvážny; to je horúca hlava (Ležiachov MAR) - je nerozvážny; má v hlave seśku (Rim. Píla RS), má f téj hu̯avie otrubi (Kuchyňa MAL), mau̯ toho fištrónu v hlave málo (Pukanec LVI) - je, bol hlúpy; hlavó treba híbač (Španie Pole REV) - treba uvažovať; na šetko idze hlavú (Brvnište PB) - všetko si premyslí; najliéb urobíš, keť sa ze svú hlavú poradzíš (Bošáca TRČ) - keď si to premyslíš; prehibnuc sebe v hlave (Krivany SAB) - rozvážiť si; já sem to aňi v hu̯avie nemieu̯ (Brodské SKA) - vôbec som na to nemyslel; já si to v hu̯avie nenosím (Brodské SKA) - nepamätám si to; šecko hlave zadrží (Semerovo HUR) - všetko si (za)pamätá; vipráviau̯ z hlavi (Brodské SKA), vam to aj z hlavi via (Mokrá Lúka REV) - spamäti; len z hlavi to spravev (Lukáčovce HLO) - bez predlohy; to ňemá zo svojej hlavi (Ležiachov MAR) - on to nevymyslel; ďe sa to mohlo f tej jeho hlave ziaťi? (Lešť MK) - ako na to mohol prísť; ziať si do hlavi (Prievidza), zavezmúč si do hlavi (Mníšany REV) - zaumieniť si; tu jej staňe do hlavi, že śe oda (Niž. Hrabovec VRN) - zmyslí si; ňeber do hlavi oddavanku, aľe učeňe! (Sobrance) - nemysli na vydaj, ale na školu; láme si hlavu (Prievidza), turbuje si hlavu (Dlhá n. Or. DK), skoro si hlavu prevráťi (Vieska n. Žit. ZM) - tuho rozmýšľa; svitlo mu v hlave (Kňažia DK) - uvedomil si, pochopil; svitá mu v hlave (Rim. Píla RS) - začína chápať; ňidž mi nedošlo do hlavi (Viničné MOD) - na nič som si nespomenul; ňejďie mu to do hlavi (Prievidza), néde mi to do hlavi (Lubeník REV) - nemôže, nemôžem to pochopiť; v hlave sa mi to vrťí (V. Maňa VRB) - neviem si spomenúť, ako sa to volá; vifučalo mu to z hlavi (Prievidza), vifúkalo mu to z hlavi (Lukáčovce HLO), višumelo mu to z hlavi (Ležiachov MAR) - zabudol na to; pusťil to z hlavi, vilúśil si to z hlavi (Rim. Píla RS), virucil to z hlavi (Brezina TRB) - prestal na to myslieť; vibi si to z hlavi! (Ploské REV), viras si to z hu̯avi! (Brodské SKA) - zabudni na to; ňig mu to ňevitlčie z hlavi (Dol. Kubín) - nikto mu to nevyhovorí; nabiu̯ mu do hlavi (Socovce MAR) - navravel mu; darmo mu trúbeu̯ do hlavi (Lapáš NIT) - zbytočne ho napomínal, zbytočne mu prikazoval; to mu v hu̯ave vŕtau̯o (Podkonice BB), to mu hlavu krúťilo (Podkonice BB) - znepokojovalo ho, ma to; to im v hlave krúťi (Benice MAR), to mi v hlave vrce (Krokava RS), to mu vŕtá v hu̯avie (Brodské SKA), to mu hlavu prebíja (Ležiachov MAR), to mu hlavu prebija (Danišovce SNV) - to ma, ho, ich znepokojuje; ňerop si s toho tešku hlavu! (Brezina TRB) - netráp sa pre to; má s toho pomútenú hlavu (Rev. Lehota REV) - je z toho zmätený; a to ťi mi takto o_camej mlaďi hlavu spíja pre hábi (Dol. Lehota DK), od rana mi hlavu píľi (Ležiachov MAR) - znepokojuje ma naliehaním; ňebudzeš každemu hlavu zavracac! (Záhradné PRE) - balamutiť ho; zakrúcala mu hlavu (Chlebnice DK) - balamutila ho; má toho mnoho na hlave (Poproč RS), šecka robota leží na mojéj hu̯avie (Kuchyňa MAL), na tvoji hlave ho ochabiam (Dl. Lúka BAR) - na starosti; užadz na hlavu sebe (Sobrance) - na starosť; šicki peňeźi buľi pod ji_hlavu (Bánovce n. Ond. MCH) - rozhodovali o nich; do nemá v hu̯avie, má f patách (Brodské SKA) - zábudlivý človek sa musí vracať; má samé čerti-diabli v hlave (Priekopa MAR) - myslí iba na hlúposti, všeličo vymýšľa; šak si ti už ľen hlava dubová! (Ležiachov MAR) - povzdych nad popleteným, zábudlivým človekom
3. csl vedúca al. zodpovedná osoba v istom spoločenstve: Richtár v ďeďine bul hlava, teho trá bulo slúchať (Liesek TRS); Cešní buli f spolku hlava (Mur. Dl. Lúka REV); Já sem hu̯ava, já idem popredu a budem vám rukú kívat (Jablonové MAL); Dirigent, co u banku hlava, tu bivau̯ (Sobrance); hlava roďini (Svätoplukovo NIT)
F. za hlavú aj riď iďe (Bošáca TRČ) - podľa predstaveného konajú podriadení
4. csl človek ako jednotlivec: Šetko sa rozďeľilo, koľo bolo hláu v dome (Pucov DK); Tera_śe narodza taki hlavi, co to taki vidumaju (Sobrance)
F. tam_e ľuďí hlava na hlave! (Bodorová MAR), hu̯ava na hu̯avie (Kuchyňa MAL) - tam je, bolo veľa ľudí, veľká tlačenica; šva hlava, to rozum (Revúca) - každý človek niečo vie
5. vec tvarom al. polohou podobná ľudskej al. zvieracej hlave:
a. strsl, zsl, zried. vsl do podoby gule zvinuté listy kapusty, hlávka: Maľi zme na hraďe kapustu, aľe vieťe - hlavi! (Veličná DK); Kapusta sa po jennej presádzala, abi mohla narázď hlava (V. Maňa VRB); kapusná hlava (Kostolné MYJ, Prečín PB, Jasenie BRE); kapusna hlava (Spiš. Tomášovce SNV); kapustová hlava (Kameňany REV); kapustova hlava (Brekov HUM); kapusťaná hlava (Rim. Brezovo RS, Mur. Lehota REV); hlava kapusti (Dol. Hričov BYT, Rišňovce HLO, Niž. Šuňava POP, V. Bielice TOP)
b. strsl, jzsl semenná tobolka ľanu al. konopí: Najpred zme buchkali hlavi (Pribylina LM); Boli prvé konope, tí mali kvet, druhé, tí mali semeno, mali také hlavi (V. Maňa VRB); Materné konope mali pekné hlavi (Vaďovce MYJ)
c. súkvetie al. súplodie slnečnice: Niékeré slnečníki majú narostené velké hlavi (Trakovice HLO)
d. guľovitý plod tekvice: U nás sa to volalo ťekvička, malo to hlavu ako ťekvica a malo to krg dlhí (Hor. Strehová MK)
e. (odseknutá) vrchná časť repy s listom: hu̯ava (Štefanov SEN)
f. vin. horná časť viničného pníka, z ktorej vyrastajú výhonky: Opaťerňí vincúr pucuje hlavu kŕča už v jeseň i (Pukanec LVI); Aj takí kŕč, to má ťieš svoje časťi, na samom vrchu sa nachoďí hlava (Sklabiná MK); Potom mi znova tá hlava vihnala nové prúti (Lapáš NIT); Na hlavi ból tedi vinohrat, len na dvóre bívali longoše (Dol. Orešany TRN); Strihalo sa to, tí víhonki, na jedno očko od hlavi (Častá MOD); Koreňova hlava ma buc širša, žebi śe pruti ňesciskaľi (Trnava p. Lab. MCH); Pňag ma naverchu hlavu a u źemi ma dzivag a koreňi (Sečovce TRB)
L. pestuvaťi na hlavu (Hor. Strehová MK), zrezad na hlavu (Viničné MOD, Bošáca TRČ), hlavu zvaľiť (Čajkov LVI), zvalid hlavu (Hor. Lovčice TRN) - potopiť viničný peň pri priamom rozmnožovaní; zdoluvaná hlava (Pata ŠAĽ), hlava z doluváňá (Tesáre TOP) - nová viničná hlava, kt. vznikla metódou potápania; ostrihad hlavu (Modra), zestrihad hlavi (Trakovice HLO) - odstrániť, skrátiť výhonky; trojparohná, štvorparohná hlava (Radošina NIT), košatá hlava (Pukanec LVI) - s troma, štyrmi, viacerými výhonkami; viťahaňie hlavi (Pukanec LVI) - staré, vysilené
g. miest. csl väčší snop, nasadzovaný ako prikrývka na niekoľko zložených snopov, čiapka: No, urobiľi zme hlavu a tuof sa prikriľi ostatňie snopki (Habovka TRS); Raž dávaľi do bábou - osem snopou a z ďeviateho sa spravila hlava (Háj MAR); hlava (Niž. Boca LM, Bohunice PCH, Hradisko LVO)
h. strtek, čiast. lipt, zsl, vsl klásie snopa: Ot provísla hore je hlava (Šurany NZ); hlava (Župkov NB, Kvačany LM, Fačkov ŽIL, Častá MOD, Hrabkov PRE); ch) kratšia (skrútená) strana slamenej viazaničky na prikrývanie strechy: Potom si skrúťeu̯ slamu a zahou̯ hlavu (Prochot NB); Doški sa prevazuvali, mali hlavu blízo rítová (Modranka TRN); hlava doški (St. Turá NMV); i) csl stred kolesa, do kt. sa zbiehajú špice: Aj tie špice zme robeli do tí_hláu (Tek. Breznica NB); Hlava má bid z brestového dreva (Vaďovce MYJ); Dookola išol rav a hlava to bula, co buľi te špice f tej hlave zapravene (Nemešany LVO); j) hlavica vin. lisu, hlavica valchy: V hornéj kladze ból kvint, do teho išlo vreteno, to malo naspotku hlavu okutú obručama (Vinosady MOD); Stúl je drevení a hlavu má železnú (Jur p. Brat. BRA); S prešovú hlavu sa klátiki utlačá (Hlohovec); U náz bola valcha na dvoje zloženié: dva hunki a štiri hlavi (Dol. Súča TRČ); k) csl rozšírená časť klinca, skrutky, nitu a pod.: Na svorni sa ollomila hlava (Vaďovce MYJ); hlava klinca (V. Bielice TOP); hlava na šľajfovom šróbe (Sučany MAR); klinec s podlhovastó hlavó (Jelšava REV); hu̯ava du̯átka (Kúty SKA); ňiti ze zapuscenú hlavu (Rajec ŽIL); hlava (Svidník STR)
F. trafiť kľiňec po hlave (Rim. Píla RS) - presne uhádnuť; l) miest. zsl tupá plochá strana sekery, motyky, kladiva: hlava sekeri (Ivanka p. Dun. BRA, Rozvadze TRČ, Kys. N. Mesto), hu̯ava ku̯adziva (Kúty SKA); m) ozdobné ukončenie hmatníka na husliach: Na hmatňíku je hlava, to bíva peknuo, virezávanuo (Srňacie DK); hlava (Prievidza); n) miest. strsl a zsl prehĺbená, naberacia časť lyžice al. varechy: hlava loški (Rat. Zdychava RS); hlava varechi (St. Turá NMV); o) miest. or, jtrenč, v mn. č. miest. šar časť postele, kde sa kladie hlava, záhlavie: Tá smrť stála konča posťeľe, pri hlave (Podbiel TRS); Pri hlave som mal zle postlaté (Bošáca TRČ); A v hlavoch posceľi uvidzel stac śmertku (Haniska PRE); p) sor hrubšia časť zuba v mlynskom kolese: Na mľinskom koľese boľi zubi a v ňí_hlava a chvost (Tvrdošín TRS); r) čiast. jzsl kožený ohlavok na cepoch (na cepíku aj na rúčke): Cepi mali cepíg z nákovu, húlku, húžvu a dve hlavi (Blatné MOD); hlava (Radošina NIT); s) vrchná vnútorná časť dlabaného úľa: To (dym) íh vikadzilo, višli (včely) hore do hlavi teho úla a ze spotku mohli pekne vibiérac (V. Rovné BYT)
6. dôležitá časť stroja al. nástroja:
a. čiast. strsl, zsl, zempl základná súčiastka pluhu, na ktorej sú upevnené oracie časti: Pu̯uh ma hu̯avu, ocieu̯ku, bu̯achu a pu̯as (Važec LM); Plužná hlava sa móže od hrádela otpojit (Trakovice HLO); Na hráďel sa pripojila hlava aj z deskú (Chocholná TRČ); hlava na pluhu (V. Bielice TOP); hlava (Príboj MK, Stanča TRB)
b. čiast. strsl a vsl súčiastka krosien, ozubené koleso na konci návoja: Keť popustíž hlavu, osnova trocha spadňe (Sedl. Dubová DK); Hlava na navoju trime šicko (Žakarovce GEL); hlava (Závadka n. Hron. BRE); hu̯ava (Važec LM)
c. remes. horná, pohyblivá časť pracovného stolca (debnárskeho, sedlárskeho ap), ktorou sa pridržiava opracúvaný predmet: hlava (Dol. Strehová MK, Kys. N. Mesto, Myjava, Malacky)
d. základná časť šijacieho stroja: Mašina na šice ma veko, hlavu, labi (Dl. Lúka BAR)
7. or priemerné množstvo mlieka získaného od jednej ovce z jedného pôdoja (cca 8 dl): Ot pa̋ťih oviec sa nadojiľi tak tri hlavi (Krivá DK)
8. ako súčasť dvojslovného pomenovania
a. čiast. strsl, strenč, jzáh, čiast. vsl v názve vodného hmyzu s blanitými krídlami: Nad vodú začali poletuvac také krásné farebné hadzie hlavi (Trstie PB), haďia hlava (Sučany MAR), hadzí hu̯ava (Záh. Bystrica BRA), hadza hlava (Marhaň GIR), haďacia hlava (Opatovce n. Nitr. PDZ), haďacá hlava (Habovka TRS), hadova hlava (Tajov BB, Hnilec SNV), čertova hlava (Lovča KRE, Priechod BB, Bánovce n. Bebr.) - zool. vážka (Libellula)
b. čiast. strsl, zsl v názve ovocia: mačia hlava (Sučany MAR, V. Bielice TOP), madžá hlava (Bošáca TRČ), mačacá hlava (Ardanovce HLO), kočacá hlava (Siladice HLO), kočá hlava (Bernolákovo BRA) - sorta zimných hrušiek zelenožltej farby; kočí hu̯ava (Hlboké SEN) - sorta jabĺk zelenej farby
c. šar v názve húb: baraňa hlava (Hrabkov PRE) - bot. kučierka veľká (Sparassis crispa)
d. v názve predmetov: psá hlava (Pezinok MOD, Hor. Orešany TRN) - druh točky (na sude); hlavový príd. k 5 i: hlavová obruč (Podlužany LVI); hlavoví rínek (Lamač BRA); hlavisko i hlávsko ž. i s. zvel. expr. k 1, 5: Že to aj muožu choďi_c takíma strapatíma hlaviskáma?! (Ležiachov MAR); Streľ_ej na hláfsko! (Or. Biely Potok TRS); Jaké hlavisko kapusti! (Vištuk MOD)
hlava ž.
1. csl časť ľudského al. zvieracieho tela krkom spojená s trupom: Ďiouke male čez hlavu preďelenej vlase choňíkom (Čelovce MK); Sviňa má aj lopatki, pod hlavou je škraňa, pizg je frňák, ten sa vipucuje do huspeňini (V. Maňa VRB); A on vzau̯ meč a fík mu hu̯avu dole (Jablonové MAL); Vimeňiľi kalapi na hlave a každi ulapil poharik (Rozhanovce KOŠ); úďená hlava (Ábelová LUČ)
L. začesac sebe hlavu (Sobrance) - učesať sa; Na šecko enem hu̯avú kívau̯ (Jablonové MAL) - prisviedčal; pokrucil z hlavu (Sečovce TRB) - prejavil nesúhlas; krúťiď hlavou na_daśím (Rim. Píla RS) - vyjadrovať počudovanie; brňí mi v hlave (Mošovce MAR), brndžälo mu v hlave (Sása RS) - cítim, cítil v hlave tupú bolesť; úmrčia hlava (Lišov KRU) - lebka
F. má hu̯avu ako šop (Zázrivá DK), má hlavu ani súdok (Nandraž REV), hlavu ma jak kijaň (Studenec LVO), taku ma hlavu jak korcufka (Dl. Lúka BAR), má hlavu jak korec (V. Šariš PRE) - veľmi veľkú; mau̯ hlavu jako pipíška (Podhájska VRB) - malú; hlava mala jak pesc, jag labdečka (V. Šariš PRE) - veľmi malá; hu̯ava sträpatá ako borovica (Zázrivá DK), hlava jako kuoš (Zuberec TRS), hu̯ava jak slepičí kudolisko (Kuchyňa MAL) - veľmi strapatá; má hlavu aňi klát (Jasenová DK) - oťaženú od únavy; kameňe ako hlavi (Pukanec LVI) - veľmi veľké; padá sňeh ako vrapśacie hlavi (Rim. Píla RS) - vo veľkých chumáčoch; taká búrka padala ako vrapcova hlava (Čelovce MK) - ľadovec vo veľkých kusoch; tak som sa s teho zľákou̯, ež mi v hlave streklo (Dol. Lehota DK) - veľmi som sa zľakol; hlava sa mi krútila (V. Bielice TOP), zakrucilo śe mu v hlave, zamotalo śe mu v hlave (Závadka SOB), veľmi in do hlave prišlo (M. Teriakovce RS), hlava sä mi dák kručí (Krokava RS), hlava mä nesla hät (Kobeliarovo ROŽ) - mám, mal som, dostal, dostali závrat; hlava mu prevažuje (Mošovce MAR), hlava sä mu prevažuje (Žaškov DK), hlava śe kiva a nohi dirgaju (Závadka SOB) - je opitý; do hu̯avi im udreu̯o (Podkonice BB), víno mu uďerilo do hlavi (V. Bielice TOP), zbehou̯ mu trúnog do hlave (Čelovce MK), stanulo mu z ruki do hlavy (Udavské HUM) - opil sa; mau̯ uš kuz aj v hlave (Rat. Zdychava RS), mieu̯ ve hu̯avie (Kuchyňa MAL) - bol (trocha) opitý; kus si aj vipijem, nag mi hlavu zavráčí (Sása REV) - nech ma alkohol omámi; iďem si kuz hlavu zložiť (Rat. Bystré REV) - trochu si pospať; nemá ďe hlavu zložiť (Revúca) - nemá kde bývať; hlavu zvesiť (V. Bielice TOP) - zosmutnieť; ňevešaj hlavu! (Ležiachov MAR) - nestrácaj nádej; ňebolí ma pre to hlava (Rim. Píla RS), o to ma hlava nebolí (Lukáčovce HLO), mia hu̯ava na_tím nebolí (Brodské SKA), mňe hlava ňeboľi za to (Sobrance) - netrápi ma to, nestarám sa o to; ňeviem, ďe mám hlavu (V. Bielice TOP), ňezna, dze jej hlava stoji (Brezina TRB) - mám, ma veľa roboty, veľké starosti; si_nám uš preruostou̯ cez hlavu (Rim. Píla RS) - prestal nás poslúchať; ťi bi si sa mi už aj na hlavu visogaťiu̯ (Tisovec RS), chlapčisko mu pomali po hlave budze tancovac (Brezina TRB), po hlave bi mu skákau̯ (Nižná TRS) - veľa si dovoľuješ, dovoľuje; postavöu̯ sa na hlavu (Prievidza) - stal sa neústupným; staväu̯ sa na hlavu (Ležiachov MAR) - tvrdošijne odporoval; kec_ca aj na hlavu postavíš (Lukáčovce HLO), hoc še na hlavu postavime (Brezina TRB) - nech urobíš, urobíme hocičo; hlavou múr ňepreboríš (Nedožery PDZ), múr hlavou neprebiješ (Bobrovec LM) - zbytočne sa namáhaš; ňetreb hlavu o sťenu! (Krivá DK) - zbytočne sa netráp; tera_si klčie hlavu o sťenu (Ležiachov MAR) - ľutuje neuvážený čin; dala sa rezat miu̯ého Janka hu̯ava-nehu̯ava (Jablonové MAL), čepcovau̯ ho hu̯ava-nehu̯ava (Brodské SKA), mlaciľi chlapčiskou hlava-ňehlava (Úbrež SOB) - kade zasiahli, bezohľadne; po hlave ho, skia ňeokrívie! (Rim. Píla RS) - žart. dobre ho ubi; notárka ma ot patóv aš po hlavu opkukávala (Ružindol TRN) - pozorne si ma prezrela; obľig ho do novoho od hlavi po peti (Brezina TRB), od hlavi po peti (V. Bielice TOP) - celého, celkom; mám roboti više hlavi (Lazany MAR) - veľmi veľa; mam ce dozdz aš prez verh hlavi (Markušovce SNV) - zunoval si sa mi; joho zahrada bula dolu hlavu (Vranov) - dolu kopcom; ňemá to aňi hlavi, aňi peti (Rim. Píla RS), šak to nemá hu̯avi aňi pati (Stráže n. Myj. SEN) - je to zmätené, nezmyselné; aj hlavu bi stracil, kebi ju ňemal na krkoch (Bošáca TRČ) - je veľmi zábudlivý; na hlavu spadnutí (Ležiachov MAR) - hlúpy; hlavu sebe zaviazal (Hatalov MCH) - oženil sa; príďe o hlavu (Prievidza), donde o hu̯avu (Jablonové MAL), hňet śi o hlavu meňši (Závadka SOB) - zahynie, zahynieš; ľem teľo že sme peti i z hlavami ňeohabeľi pod murom (Rozhanovce KOŠ) - skoro náz zabilo; dokľa hlava hore, ta budzeme uše robic (Sobrance) - kým žijeme; ňedau̯ bi som na to hlavu (Kláštor p. Zniev. MAR) -nie som si tým istý; na to bi ťa bolo, ale hlavu pot koleso aňi za svet! (Vieska n. Žit. ZM) - myslíš iba na hlúposti; šianam vaše staršie hlavi (Brvnište PB) - (pred hrubým výrazom al. hanlivou informáciou) prepáčte, s odpustením; boskaj ma, ko_ci hlavu do peci vopchám! (Rim. Sobota) - nezáleží mi na tebe, nestojím o tvoj názor; vidzíš ju, hu̯ava šedzivá! (Kuchyňa MAL) - koná neprimerane svojmu veku
2. csl sídlo vedomia a duševných schopností, rozum, pamäť, myseľ: Omráčelo mi to hlavu za chvílu a poto_mi to prejšlo (Kľak NB); Planú hlavu máž na rachúnok (Rochovce ROŽ); Ked je víno reské, si trochu vipijú, čo im hlavu pomútí (Hlohovec); Ta dze ja mam hlavu na toto?! (Vranov)
L. má dobrú hlavu (Báhoň MOD), má bistrú hlavu (Prievidza), má múdru hlavu (Krivá DK), má otvorenú hlavu (Rim. Píla RS) - ľahko sa učí, je chápavý; to je hlava! (Lukáčovce HLO) - je múdry; má tvrdú hlavu (Ružindol TRN), má tupú hlavu (Krivá DK), má naňidž hlavu (Ležiachov MAR) - ťažko chápe, ťažko sa učí; ja už ňemam hlavu (Spiš. Podhradie LVO) - už mám slabú pamäť; má ťaškú hlavu (Rim. Píla RS) - a) je ospalý b) je opitý; Má śistú hlavu (Rim. Píla RS) - je triezvy; robí hlavou (Krivá DK), robi soz hlavu (Čemerné VRN) - robí duševnú prácu
F. ma hlavu jak śito (V. Šariš PRE) - je zábudlivý; hodzi jag bez hlavi (Markušovce SNV) - nevníma okolie; beží ako bez hlavi (Rim. Píla RS) - bláznivo; má svoju hlavu (Rim. Píla RS) - je tvrdohlavý; má hlavu na svojo_mesťe (Rim. Píla RS) - je rozumný, rozvážny; to je horúca hlava (Ležiachov MAR) - je nerozvážny; má v hlave seśku (Rim. Píla RS), má f téj hu̯avie otrubi (Kuchyňa MAL), mau̯ toho fištrónu v hlave málo (Pukanec LVI) - je, bol hlúpy; hlavó treba híbač (Španie Pole REV) - treba uvažovať; na šetko idze hlavú (Brvnište PB) - všetko si premyslí; najliéb urobíš, keť sa ze svú hlavú poradzíš (Bošáca TRČ) - keď si to premyslíš; prehibnuc sebe v hlave (Krivany SAB) - rozvážiť si; já sem to aňi v hu̯avie nemieu̯ (Brodské SKA) - vôbec som na to nemyslel; já si to v hu̯avie nenosím (Brodské SKA) - nepamätám si to; šecko hlave zadrží (Semerovo HUR) - všetko si (za)pamätá; vipráviau̯ z hlavi (Brodské SKA), vam to aj z hlavi via (Mokrá Lúka REV) - spamäti; len z hlavi to spravev (Lukáčovce HLO) - bez predlohy; to ňemá zo svojej hlavi (Ležiachov MAR) - on to nevymyslel; ďe sa to mohlo f tej jeho hlave ziaťi? (Lešť MK) - ako na to mohol prísť; ziať si do hlavi (Prievidza), zavezmúč si do hlavi (Mníšany REV) - zaumieniť si; tu jej staňe do hlavi, že śe oda (Niž. Hrabovec VRN) - zmyslí si; ňeber do hlavi oddavanku, aľe učeňe! (Sobrance) - nemysli na vydaj, ale na školu; láme si hlavu (Prievidza), turbuje si hlavu (Dlhá n. Or. DK), skoro si hlavu prevráťi (Vieska n. Žit. ZM) - tuho rozmýšľa; svitlo mu v hlave (Kňažia DK) - uvedomil si, pochopil; svitá mu v hlave (Rim. Píla RS) - začína chápať; ňidž mi nedošlo do hlavi (Viničné MOD) - na nič som si nespomenul; ňejďie mu to do hlavi (Prievidza), néde mi to do hlavi (Lubeník REV) - nemôže, nemôžem to pochopiť; v hlave sa mi to vrťí (V. Maňa VRB) - neviem si spomenúť, ako sa to volá; vifučalo mu to z hlavi (Prievidza), vifúkalo mu to z hlavi (Lukáčovce HLO), višumelo mu to z hlavi (Ležiachov MAR) - zabudol na to; pusťil to z hlavi, vilúśil si to z hlavi (Rim. Píla RS), virucil to z hlavi (Brezina TRB) - prestal na to myslieť; vibi si to z hlavi! (Ploské REV), viras si to z hu̯avi! (Brodské SKA) - zabudni na to; ňig mu to ňevitlčie z hlavi (Dol. Kubín) - nikto mu to nevyhovorí; nabiu̯ mu do hlavi (Socovce MAR) - navravel mu; darmo mu trúbeu̯ do hlavi (Lapáš NIT) - zbytočne ho napomínal, zbytočne mu prikazoval; to mu v hu̯ave vŕtau̯o (Podkonice BB), to mu hlavu krúťilo (Podkonice BB) - znepokojovalo ho, ma to; to im v hlave krúťi (Benice MAR), to mi v hlave vrce (Krokava RS), to mu vŕtá v hu̯avie (Brodské SKA), to mu hlavu prebíja (Ležiachov MAR), to mu hlavu prebija (Danišovce SNV) - to ma, ho, ich znepokojuje; ňerop si s toho tešku hlavu! (Brezina TRB) - netráp sa pre to; má s toho pomútenú hlavu (Rev. Lehota REV) - je z toho zmätený; a to ťi mi takto o_camej mlaďi hlavu spíja pre hábi (Dol. Lehota DK), od rana mi hlavu píľi (Ležiachov MAR) - znepokojuje ma naliehaním; ňebudzeš každemu hlavu zavracac! (Záhradné PRE) - balamutiť ho; zakrúcala mu hlavu (Chlebnice DK) - balamutila ho; má toho mnoho na hlave (Poproč RS), šecka robota leží na mojéj hu̯avie (Kuchyňa MAL), na tvoji hlave ho ochabiam (Dl. Lúka BAR) - na starosti; užadz na hlavu sebe (Sobrance) - na starosť; šicki peňeźi buľi pod ji_hlavu (Bánovce n. Ond. MCH) - rozhodovali o nich; do nemá v hu̯avie, má f patách (Brodské SKA) - zábudlivý človek sa musí vracať; má samé čerti-diabli v hlave (Priekopa MAR) - myslí iba na hlúposti, všeličo vymýšľa; šak si ti už ľen hlava dubová! (Ležiachov MAR) - povzdych nad popleteným, zábudlivým človekom
3. csl vedúca al. zodpovedná osoba v istom spoločenstve: Richtár v ďeďine bul hlava, teho trá bulo slúchať (Liesek TRS); Cešní buli f spolku hlava (Mur. Dl. Lúka REV); Já sem hu̯ava, já idem popredu a budem vám rukú kívat (Jablonové MAL); Dirigent, co u banku hlava, tu bivau̯ (Sobrance); hlava roďini (Svätoplukovo NIT)
F. za hlavú aj riď iďe (Bošáca TRČ) - podľa predstaveného konajú podriadení
4. csl človek ako jednotlivec: Šetko sa rozďeľilo, koľo bolo hláu v dome (Pucov DK); Tera_śe narodza taki hlavi, co to taki vidumaju (Sobrance)
F. tam_e ľuďí hlava na hlave! (Bodorová MAR), hu̯ava na hu̯avie (Kuchyňa MAL) - tam je, bolo veľa ľudí, veľká tlačenica; šva hlava, to rozum (Revúca) - každý človek niečo vie
5. vec tvarom al. polohou podobná ľudskej al. zvieracej hlave:
a. strsl, zsl, zried. vsl do podoby gule zvinuté listy kapusty, hlávka: Maľi zme na hraďe kapustu, aľe vieťe - hlavi! (Veličná DK); Kapusta sa po jennej presádzala, abi mohla narázď hlava (V. Maňa VRB); kapusná hlava (Kostolné MYJ, Prečín PB, Jasenie BRE); kapusna hlava (Spiš. Tomášovce SNV); kapustová hlava (Kameňany REV); kapustova hlava (Brekov HUM); kapusťaná hlava (Rim. Brezovo RS, Mur. Lehota REV); hlava kapusti (Dol. Hričov BYT, Rišňovce HLO, Niž. Šuňava POP, V. Bielice TOP)
b. strsl, jzsl semenná tobolka ľanu al. konopí: Najpred zme buchkali hlavi (Pribylina LM); Boli prvé konope, tí mali kvet, druhé, tí mali semeno, mali také hlavi (V. Maňa VRB); Materné konope mali pekné hlavi (Vaďovce MYJ)
c. súkvetie al. súplodie slnečnice: Niékeré slnečníki majú narostené velké hlavi (Trakovice HLO)
d. guľovitý plod tekvice: U nás sa to volalo ťekvička, malo to hlavu ako ťekvica a malo to krg dlhí (Hor. Strehová MK)
e. (odseknutá) vrchná časť repy s listom: hu̯ava (Štefanov SEN)
f. vin. horná časť viničného pníka, z ktorej vyrastajú výhonky: Opaťerňí vincúr pucuje hlavu kŕča už v jeseň i (Pukanec LVI); Aj takí kŕč, to má ťieš svoje časťi, na samom vrchu sa nachoďí hlava (Sklabiná MK); Potom mi znova tá hlava vihnala nové prúti (Lapáš NIT); Na hlavi ból tedi vinohrat, len na dvóre bívali longoše (Dol. Orešany TRN); Strihalo sa to, tí víhonki, na jedno očko od hlavi (Častá MOD); Koreňova hlava ma buc širša, žebi śe pruti ňesciskaľi (Trnava p. Lab. MCH); Pňag ma naverchu hlavu a u źemi ma dzivag a koreňi (Sečovce TRB)
L. pestuvaťi na hlavu (Hor. Strehová MK), zrezad na hlavu (Viničné MOD, Bošáca TRČ), hlavu zvaľiť (Čajkov LVI), zvalid hlavu (Hor. Lovčice TRN) - potopiť viničný peň pri priamom rozmnožovaní; zdoluvaná hlava (Pata ŠAĽ), hlava z doluváňá (Tesáre TOP) - nová viničná hlava, kt. vznikla metódou potápania; ostrihad hlavu (Modra), zestrihad hlavi (Trakovice HLO) - odstrániť, skrátiť výhonky; trojparohná, štvorparohná hlava (Radošina NIT), košatá hlava (Pukanec LVI) - s troma, štyrmi, viacerými výhonkami; viťahaňie hlavi (Pukanec LVI) - staré, vysilené
g. miest. csl väčší snop, nasadzovaný ako prikrývka na niekoľko zložených snopov, čiapka: No, urobiľi zme hlavu a tuof sa prikriľi ostatňie snopki (Habovka TRS); Raž dávaľi do bábou - osem snopou a z ďeviateho sa spravila hlava (Háj MAR); hlava (Niž. Boca LM, Bohunice PCH, Hradisko LVO)
h. strtek, čiast. lipt, zsl, vsl klásie snopa: Ot provísla hore je hlava (Šurany NZ); hlava (Župkov NB, Kvačany LM, Fačkov ŽIL, Častá MOD, Hrabkov PRE)
ch. kratšia (skrútená) strana slamenej viazaničky na prikrývanie strechy: Potom si skrúťeu̯ slamu a zahou̯ hlavu (Prochot NB); Doški sa prevazuvali, mali hlavu blízo rítová (Modranka TRN); hlava doški (St. Turá NMV)
i. csl stred kolesa, do kt. sa zbiehajú špice: Aj tie špice zme robeli do tí_hláu (Tek. Breznica NB); Hlava má bid z brestového dreva (Vaďovce MYJ); Dookola išol rav a hlava to bula, co buľi te špice f tej hlave zapravene (Nemešany LVO)
j. hlavica vin. lisu, hlavica valchy: V hornéj kladze ból kvint, do teho išlo vreteno, to malo naspotku hlavu okutú obručama (Vinosady MOD); Stúl je drevení a hlavu má železnú (Jur p. Brat. BRA); S prešovú hlavu sa klátiki utlačá (Hlohovec); U náz bola valcha na dvoje zloženié: dva hunki a štiri hlavi (Dol. Súča TRČ)
k. csl rozšírená časť klinca, skrutky, nitu a pod.: Na svorni sa ollomila hlava (Vaďovce MYJ); hlava klinca (V. Bielice TOP); hlava na šľajfovom šróbe (Sučany MAR); klinec s podlhovastó hlavó (Jelšava REV); hu̯ava du̯átka (Kúty SKA); ňiti ze zapuscenú hlavu (Rajec ŽIL); hlava (Svidník STR)
F. trafiť kľiňec po hlave (Rim. Píla RS) - presne uhádnuť
l. miest. zsl tupá plochá strana sekery, motyky, kladiva: hlava sekeri (Ivanka p. Dun. BRA, Rozvadze TRČ, Kys. N. Mesto), hu̯ava ku̯adziva (Kúty SKA)
m. ozdobné ukončenie hmatníka na husliach: Na hmatňíku je hlava, to bíva peknuo, virezávanuo (Srňacie DK); hlava (Prievidza)
n. miest. strsl a zsl prehĺbená, naberacia časť lyžice al. varechy: hlava loški (Rat. Zdychava RS); hlava varechi (St. Turá NMV)
o. miest. or, jtrenč, v mn. č. miest. šar časť postele, kde sa kladie hlava, záhlavie: Tá smrť stála konča posťeľe, pri hlave (Podbiel TRS); Pri hlave som mal zle postlaté (Bošáca TRČ); A v hlavoch posceľi uvidzel stac śmertku (Haniska PRE)
p. sor hrubšia časť zuba v mlynskom kolese: Na mľinskom koľese boľi zubi a v ňí_hlava a chvost (Tvrdošín TRS)
q. čiast. jzsl kožený ohlavok na cepoch (na cepíku aj na rúčke): Cepi mali cepíg z nákovu, húlku, húžvu a dve hlavi (Blatné MOD); hlava (Radošina NIT)
r. vrchná vnútorná časť dlabaného úľa: To (dym) íh vikadzilo, višli (včely) hore do hlavi teho úla a ze spotku mohli pekne vibiérac (V. Rovné BYT)
6. dôležitá časť stroja al. nástroja:
a. čiast. strsl, zsl, zempl základná súčiastka pluhu, na ktorej sú upevnené oracie časti: Pu̯uh ma hu̯avu, ocieu̯ku, bu̯achu a pu̯as (Važec LM); Plužná hlava sa móže od hrádela otpojit (Trakovice HLO); Na hráďel sa pripojila hlava aj z deskú (Chocholná TRČ); hlava na pluhu (V. Bielice TOP); hlava (Príboj MK, Stanča TRB)
b. čiast. strsl a vsl súčiastka krosien, ozubené koleso na konci návoja: Keť popustíž hlavu, osnova trocha spadňe (Sedl. Dubová DK); Hlava na navoju trime šicko (Žakarovce GEL); hlava (Závadka n. Hron. BRE); hu̯ava (Važec LM)
c. remes. horná, pohyblivá časť pracovného stolca (debnárskeho, sedlárskeho ap), ktorou sa pridržiava opracúvaný predmet: hlava (Dol. Strehová MK, Kys. N. Mesto, Myjava, Malacky)
d. základná časť šijacieho stroja: Mašina na šice ma veko, hlavu, labi (Dl. Lúka BAR)
7. or priemerné množstvo mlieka získaného od jednej ovce z jedného pôdoja (cca 8 dl): Ot pa̋ťih oviec sa nadojiľi tak tri hlavi (Krivá DK)
8. ako súčasť dvojslovného pomenovania
a. čiast. strsl, strenč, jzáh, čiast. vsl v názve vodného hmyzu s blanitými krídlami: Nad vodú začali poletuvac také krásné farebné hadzie hlavi (Trstie PB), haďia hlava (Sučany MAR), hadzí hu̯ava (Záh. Bystrica BRA), hadza hlava (Marhaň GIR), haďacia hlava (Opatovce n. Nitr. PDZ), haďacá hlava (Habovka TRS), hadova hlava (Tajov BB, Hnilec SNV), čertova hlava (Lovča KRE, Priechod BB, Bánovce n. Bebr.) - zool. vážka (Libellula)
b. čiast. strsl, zsl v názve ovocia: mačia hlava (Sučany MAR, V. Bielice TOP), madžá hlava (Bošáca TRČ), mačacá hlava (Ardanovce HLO), kočacá hlava (Siladice HLO), kočá hlava (Bernolákovo BRA) - sorta zimných hrušiek zelenožltej farby; kočí hu̯ava (Hlboké SEN) - sorta jabĺk zelenej farby
c. šar v názve húb: baraňa hlava (Hrabkov PRE) - bot. kučierka veľká (Sparassis crispa)
d. v názve predmetov: psá hlava (Pezinok MOD, Hor. Orešany TRN) - druh točky (na sude); hlavový príd. k 5 i: hlavová obruč (Podlužany LVI); hlavoví rínek (Lamač BRA); hlavisko i hlávsko ž. i s. zvel. expr. k 1, 5: Že to aj muožu choďi_c takíma strapatíma hlaviskáma?! (Ležiachov MAR); Streľ_ej na hláfsko! (Or. Biely Potok TRS); Jaké hlavisko kapusti! (Vištuk MOD)
hlavisko p. hlava
hlavový, hlávsko p. hlava